Tajomstvo Nepriateľov

11.

„Mama čo sa deje počul som krik a..." Na Scorpiusovej tvári pristála ruka jeho matky takou silou až sa neudržal a spadol na sochu s ktorou sa zložil na zem. Celý šokovaný sa pozbieral na nohy.„Mami! Ja neviem čo..." ďalšia facka tentokrát od jeho otca.„Čo to má znamenať?" vykríkol úplne v koncoch, „To mi vysvetli ty!" zvrieskla jeho mama. Mňa s bratom až striaslo.„Prečo tu tak kričíte?" vybehla spoza rohu zaspatá Narcissa Malfoyová tiež v župane, aké nečakané uprostred noci, a hľadela na nás ako na bláznov.„Opýtaj sa svojho vnuka!" vykríkol pán Malfoy. Otočila sa na Scorpiusa a ten beznádejne povedal:„Prisahám že neviem o čo ide."„Nevieš? Počúvaj ma ty..."„TAK DOSŤ!!!" prekričal svoju manželku pán Malfoy až sa aj pes stiahol.„VŠETCI OKAMŽITE DO OBÝVAČKY! MAMA TY CHOD SPAŤ TEBA SA TO NETÝKA, PANSY DONES IM NIEČO SA ZOHRIATIE A TY SCORPIUS!...VO VLASTNOM ZÁUJME DRŽ HUBU!"„NA ČO ČAKÁTE?!" dodal a každý sa hneď dal do činu.

 Pozbierali sme sa zo zeme a ako husi sme poslušne a hlavne potichu kráčali do obývačky.„Sadnúť." zavelil nám prísne. Sadli sme si n jeden gauč, ja do stredu, na druhý oproti si sadol Scorpiusov otec, ešte pred tým si ale nalial z whisky na stolíku. Asi o minútu prišla pani Malfoyová s dekami a šálkami čaju. S bratom sme skoro nepočuteľne poďakovali a sklopili zrak do pohára. Pani Malfoyová si prisadla k svojmu manželovi. Al ma chytil za ruku a venoval mi podporný pohľad. Z jeho očí bolo jasné že sám nevie čo má čakať že bude nasledovať. Cez to všetko...bola to vtipná kombinácia. Keby niekto tak vošiel a videl nás v takejto skupinke pomyslel by si že sa buď zbláznil ale sme tí šibnutý my.

Sedeli sme v tichu a pán a pani Malfoyovci si medzitým dali ešte po dva poháriky whisky, zatiaľ čo Scorpius absolútne nechápal čo sa deje, Al bledol čoraz viac a mne bolo akosi blbo na žalúdku.„Povie mi už niekto čo som spravil?" nevydržal to už Scorp.„Dieťa." odpovedal mu pokojne otec.„ČO?" vyskočil z gauča.„Ja vôbec neviem o čom to tu hovoríte, toto nie je vtipné!" vykríkol.„Máš pravdu synček,nie je, po pravde je to nočná mora." uznala jeho mama a vypila obsah svojho pohára. Pozrela na mňa a kývla hlavou.„Radšej si sadni." doporučil mu otec úprimne. Vedela som čo musím urobiť. Koniec koncov, kvôli tomu sme tam boli. Pomaly sa posadil a spýtavo na mňa pozrel.„Som tehotná...s tebou!" dodala som keď sedel bez slova, pohybu...prisahala by som že ani nedýchal. „Uvedomujete si čo ste urobili?" prehovorila jeho mama.„Prečo si nám nepovedal že máš priateľku?" ozvala sa od dverí Narcissa Malfoyová.„Možno preto že žiadnu nemá! On s ňou iba spí! Čo si si myslel!? Spať s niekým pokiaľ to nemyslíš vážne je na jednu noc! Ale namiesto toho si nabúchal to najneprípustnejšie dievča aké si mohol!!! MÁM TOHO DOSŤ! VON! A HNEĎ! VYPADNITE!!!" kričal pán Malfoy až to vyústilo do vrieskania. Al ma potiahol za ruku a v momente sme pálili ku dverám.

„Vstávaj už sme tu." otvorila som oči a uvidela brloh, spoza ktorého už vychádzalo slnko. Celú cestu sme neprehodili ani slovo, keď som sa vyplakala od všetkého toho stresu a neviem ani od čoho všetkého zaspala som. No nedá sa povedať že by to bol zrovna pokojný spánok. Istý čas som ľutovala že sme tam išli, že som sa rozhodla mu to povedať. Keby nič nevedel...všetko by bolo jednoduchšie. Peniaze by mi požičali bratia a mohla som som sa toho dieťaťa zbaviť skôr než by si ktokoľvek, čokoľvek všimol. Tak to malo byť, ale nebude, už to bude len horšie. Vrátili sme sa tesne pred 6 ráno. V dome bolo úplné ticho, našťastie si nikto nevšimol že sme boli preč. Bez slova som si išla ľahnúť a vďaka tomu nočnému "výletu" som dospávala do obeda.

„Zlatko musíš niečo zjesť."„Nie nemusím! Nechcem, nechápeš?" keď som pri večeri vybehla na mamu všetci šokovane stíchli.„Prepáčte ja...nie je mi dobre asi na mňa niečo lezie." snažila som sa vyhovoriť. Už som svoje nálady absolútne nedokázala ovládať. Každá maličkosť ma buď rozčúlila alebo rozcítila.„Oci, myslím že by bolo dobré keby si Lily odviezol domov. Potrebuje kľud, pár dni doma zvládne a...Albus môže ísť s ňou." navrhol James. „Navyše nepotrebujeme aby boli chorí všetci v dome." dodal keď si všimol nesúhlasný pohľad rodičov. James to neurobil len tak. Niečo mu nesedelo a keď bude mať lepšiu príležitosť bude chcieť vysvetlenie. Keď mu ho poviem bude pravdepodobne ľutovať že sa vôbec pýtal.  Nakoniec súhlasili a do hodiny sme sedeli v aute na ceste domov do Godricovej úžľabiny.

Počas celej cesty som mala príšerné bolesti brucha. Na otcovu otázku čo mi je že som taká tichá som sa vyhovorila na bolesť hlavy. Najdôležitejšie pre mňa v tej chvíli bolo neovracať sedačky.„Daj ti čaj, lež a keby niečo okamžite nám zavolajte. Tie muklovské mobily sú naozaj šikovná vecička. Albus na teba dá pozor. Uzdrav sa srdiečko prídeme o pár dni." rozlúčili sme sa s otcom a ja som bola nesmierne zaviazaná Jamesovi za tento pokoj. Sadli sme si k telke a pozerali nejaké muklovské seriály. Po pravde netuším o čom boli v mojej hlave sa točili tisíce iných myšlienok. „Myslíš že James niečo tuší?" napadlo ma.„Obávam sa že áno a vie aj to že sme do toho zapletený obaja inak by netrval na tom aby som išiel s tebou." bolo to desivé ale bola to pravda.„Albus bojím sa." priznala som potichu. „Aj ja sestrička. O teba. Sľubujem že nech sa stane čokoľvek ja budem vždy s tebou." pritúlila som sa k nemu a keď mi konečne trochu ustúpili bolesti dokázala som sa uvoľniť a prestať myslieť na to že sa vo mne postupne zväčšuje potomok Harryho Pottera a Draca Malfoya. Už len tá predstava bola absurdná. Keďže som si chcela ešte ako tak udržať zdravý rozum, neodvážila som sa predstavovať si čo sa stane ak sa to dozvedia moji rodičia a ako to asi celé skončí.