Tajomstvo Nepriateľov

16.

„Musím vám niečo povedať." „Sestrička." povedal výhražne Al. „Nie braček ty mlč tak či tak by to za chvíľu prasklo." „Merlin čo ste vy dvaja vyviedli?" zhrozila sa mama. „Albus nič. To ja. Viem že nech sa budem snažiť akokoľvek nepochopíte to a budete nahnevaný, veľmi. Takže idem rovno k veci a začnem tou miernejšou novinkou, som zasnúbená." vyvalila som. Nastalo také ticho že by mohol spadnúť vlas a znelo by to ako pád hypogrifa. „A tehotná... so Scorpiusom." dodala som nech to už máme kompletné. Ten zbledol na farbu svojich vlasov rovnako tak Albus. „ČO?!" zvrieskli James. „Mama, otec pred tým než po nej začnete kričať uvedomte si že..." „Albus." „... to čo je medzi vami a pánom a pani Malfoyovcami je len váš problém a my s tým nemáme nič spoločné a je to ich život..." „Albus." „...a vy im to nemôžete zakázať pretože..." „Albus!" „...môj synove bude mať tých najlepších rodičov a..." „ALBUS!" skríkla mama po 4 krát a on konečne stíchol. Bola som hrdá na to čo pre nás urobil, za to čo povedal. Vďačne som na neho pozrela a pripravila sa na najhoršie. „My vieme." dodala mama pokojne. Počkať čože??? Obaja sa spokojne usmievali.„Ona je tehotná! A zasnúbená! Halooo čo ste na drogách?" vytáčal sa James. „My vieme James." povedal otec kľudne. „Ako to že sa nehneváte?" nechápala som. Bola som úplne zmierená s krikom a zákazmi, proste so všetkým. Okrem tohto! „Mali by sme? Ste spolu šťastný, je to vaše rozhodnutie." „A navyše nám to Draco povedal keď ste odišli po Vianociach do Rokfortu." prezradila otca mama. „Otec." zarazil sa Scorpius. „Ak by ste to na nich vyvalili nejak takto ako si to urobila práve teraz, pochybujem že by to malo šťastný koniec." uškrnul sa a vlastne sme si uvedomili že mal pravdu. Ak by to neurobila bola by to katastrofa. „V ten večer, keď ste odišli sme boli za tvojimi rodičmi a všetko sme im povedali." usmiala sa pani Malfoyová a pevnejšie mi stisla ruku. Stále ma držala a ja som jej za to bola veľmi vďačná keďže som ešte pár minút pred tým čakala svoj koniec. „Nebola to zrovna priateľská návšteva ale nakoniec sme usúdili čo je správne." povedala mama s úsmevom.„Neverím že to naozaj poviem ale Draco som ti vďačný že si za nami bol a tvojou zásluhou to dopadlo takto." priznal otec úprimne. S pánom Malfoyom si nakoniec podali ruky a mne sa chcelo plakať. Už nie zo zúfalstva ale od šťastia a dojatia.

„Vlastne som to vedela aj ja keď už sme pri tom." ozvala sa odrazu Rose. „Vieš že zo mňa vždy všetko dostane." bránil sa Scorpius. Ja som jej to nepovedala čiže to musel byť Albus alebo Scorpius...alebo ešte Mariah, Dylan, Derek, Jake alebo Crabbe. Tak fajn bolo dosť možných adeptov. Všetci sme sa na tom uvoľnene zasmiali.

„Tušíte už čo to bude?" nahodil zrazu otec. Nikto nemusel dlho rozmýšľať. „Chlapec." zvolala som naraz so Scorpiusom, Rose, Alom a Malfoyovcami. „V našej rodine sa ešte dievča nenarodilo Potter. Môžeš si byť istý že budeme mať vnuka." uškrnul sa pán Malfoy. Otcovi sa rozžiarili oči. Bol nadšený. Nakoniec, všetci muži si želajú svojho chlapského potomka. S mamou, pani Malfoyovou, Rose a profesorkou sme nad tým len všetky pretočili očami. Chlapi...

S Mcgonagallovou som sa dohodla že doštudujem tento ročník a podľa toho ako sa rozhodnem môže mi ním ukončiť školu. Ak budme chcieť môžem si ju ale pokojne naozaj dokončiť keď malý trochu vyrastie. Naši otcovia sa rozišli v pokoji čo prekvapilo aj samotnú Mcgonagallovú. Vraj ich nikdy nevidela takých...normálnych v prítomnosti toho druhého. Keď sme sa vrátili do Rokfortu bolo skoro ráno tak nás riaditeľka uvoľnila z piatkového vyučovania a my sme si mohli spraviť predĺžený víkend. Spať som išla k Scorpiusovi, aj tak som tam už bolo skoro častejšie ako v tej svojej izbe.

„Scorpius?" zašepkala som v nádejí že ešte nespí. „Hmm?" zamrmlal, keby som sa opýtala o 30 sekúnd neskôr spal by ako zabitý.„Rozmýšľal si už nad menom?" aj napriek tme som videla ako ho prebralo.„Noo, nedá sa povedať že som nad tým neuvažoval ale ani že by som mal nejaký nápad. Prečo?"„Vlastne viem presne ako chcem aby sa volal...teda iba ak budeš súhlasiť."„Takže ako sa bude volať náš malý Malfoy?" opýtal sa a pobozkal ma.„Ak ma budeš rozptyľovať nepoviem ti to." zasmiala som sa.„Myslím že chvíľku to ešte vydržím." povedal lišiacky a zatiahol baldachýn na posteli.„Jedno bábo ti nestačí?" rýpala som.„Možno zmeníme históriu a bude aj dievčatko." žmurkol a schovali sme sa pod perinu. Ten deň nemohol skončiť krajšie. Vlastne začať, bolo pol 3 ráno...

.