Tajomstvo Nepriateľov

10.

„Al." potichu som s ním triasla aby nezobudila nikoho iného v izbe a to Jamesa, Huga, Freda alebo Louisa. „Hmm." zamrmlal zaspato. „Musím mu to povedať." „O čom to trepeš?" posadil sa. „Musím ísť za Scorpiusom Al! Po tom včerajšku, po tom čo povedali Teddy, Victoire a všetci! Musím ísť za ním hneď teraz." zase sa mi to očí tlačili slzy bolo toho na mňa tak veľa. „Lily chápem v akej si situácií ale je presná polnoc, ako sa tam asi tak chceš dostať, Scorpius býva odtiaľto 150 kilometrov." James niečo zamrmlal zo spánku a my sme si vymenili veľavravné pohľady. Brat mi naznačil aby sme išli von. 

Zišli sme do obývačky kde ešte dohorieval oheň. Sadla som si na gauč a rozplakala sa...zase. „Sestrička musíš sa upokojiť." „Albus musím mu to povedať on to musí vedieť, trvá to už tak dlho a jediné čo som urobila bolo že som sa mu vyhýbala, bez dôvodne som mu vynadala a povedala mu že ho už nechcem vidieť!" vysypala som koktavo cez plač. „Neber si to tak moja, vieš čo k tebe Scorpius cíti odpustí ti to." ubezpečoval ma, ja som vedela že má pravdu ale nechcela som mu už viac ubližovať, síce on ani nevedel čo som urobila...alebo skôr neurobila. „Ja ho milujem Al." priznala som potichu. Zachytila som jeho prekvapený pohľad. „Chýba mi to ako ma dokáže upokojiť, jeho dotyky a to všetko...kurva ako som mohla byť taká slepá!" vykríkla som. Albus sa ani nesnažil ma upozorniť aby som bola tichšie, v tejto situácií to bolo aj tak jedno. To najhoršie ešte len malo prísť. „Poď." zavelil a postavil sa z gauča. Nechápavo som k nemu zdvihla hlavu. „Ideme za Scorpiusom toto celé je už aj tak úplne v riti horšie to bude už len keď sa to prevalí čož sa stane určite to takých 3 mesiacov určite!" zdôraznil a to mi stačilo aby som neváhala a nasledovala ho. Chcela som ísť ku schodom že sa pôjdem prezliecť z pyžama ale Al ma chytil za ruku a ťahal von. „Ser na to čaká nás dlhá cesta."

Potichu sme sa zakradli za dom. „Povedz mi že nechceš..." „Máš snáď lepší nápad?" prerušil ma a nastúpil do otcovho čierneho Rolls Royce. „Tatko nás zabije." povedala som keď pri pohľade do speťáku na vzdiaľujúci sa brloh. 

Po skoro dvoch hodinách sme zazreli svetlá mestečka.„Vitaj vo Wiltshire." povedal Al keď sme prešli popri uvítacej tabuli.„Tu niekde býva aj Mariah však?" opýtal sa a prikývla som, ale nevedela som kde. Do vtedy som nemala ani tušenie kde Wiltshire vôbec je. Za mestom sme sa dostali na strmú cestu, ktorá viedla do hlbokého lesa.„To je vážne ako cesta do pekiel, zvlášť v noci." povedala som pri pohľade na to všetko okolo.„No kurva." zapískal Al keď sme uvideli obrovskú bránu.„Zastav niekde tu." ukázala som na kraj cesty kde konáre takmer úplne zakryli auto.

Al skúsil otvoriť bránu.„Aké nečakané." zamrmlal, lebo bola zatvorená.„Dobre poďme." zavelil.„Kam?" nechápala som čo chce asi tak robiť.„Dúfajme že nemajú kamery." povedal viac menej sebe a začal šplhať rovno po tej bráne. Beznádejne som si povzdychla a liezla som sa ním. V krátkom tričku, vyťahaných teplákoch a papučiach to išlo fakt super.„Povieš mi prečo sme sa aspoň neobuli?" vrčala som naštvane.„Neviem, možno preto že sme sa rozhodli ukradnúť otcove auto v snahe vkradnúť sa do Malfoy Manor o druhej ráno." pripomenul mi vyčítavo.

„Rýchlo Lily!" hnal ma Albus keď sme bežali k dverám.„Tak čo vletíme tam hlavným vchodom?" opýtala som sa ironicky.„Pozri." drgol do mňa a ukázal na otvorené okno. Vliezli sme dnu a ocitli sa na dlhej tmavej chodbe.„Jeho izbu budeme hľadať do rána." vzdychla som zúfalo.„Škoda že ráno už je!" vyštekol. Prechádzali sme sem a tam cez prisahám že rovnaké chodby z veľa obrazmi, tmavými kobercami, čudnými sochami, mnoho dverami a kľukatými schodmi.„Blúdime tu asi 20 minút a ja už ani neviem kde sme." kňučala som.„Vieš čo je celkom vtipné?" ignoroval moju poznámku.„Možno sme jeho izbu už aj prešli a ani o tom nevieme lebo všetky dvere vyzerajú ako brána do podsvetia." musela som uznať že má pravdu. Toto bola asi najhoršia vec akú som mohla spraviť...to som si myslela v tej chvíli ale tá najhoršia prišla asi tak...o pol hodinu?

„Vieš vôbec čo mu povieš keď ho nájde..."„Sklapni." zasyčala som a dala mu ruku na ústa. Obaja sme skoro dostali porážku keď sa ozvali kroky a najlepšie na tom bolo že tam sa všetko ozývalo takže sme ani netušili z ktorej strany. Nech to bol ktokoľvek , veľmi rýchlo sa približoval. Vymenili sme si zdesene pohľady a okamžite sme sa rozbehli preč. Zhrozili sme sa ešte viac keď sa ten niekto rozbehol za nami.„Je za nami?"„Neviem." odpovedala som zadýchane. Obaja sme sa obzreli keď v tom...BOOM! Strieskali sme sa na zem a keď sme pozreli do čoho sme narazili...

„Čo...eh...čo to kurva..." zízali sme sa šokovaného Draca Malfoya, ktorý nebol schopný slova keď nás videl. Spoza rohu vybehol ten kto nás naháňal. Bol to pes! Veľký huňatý husky, ktorý sa s jazykom vrhol na tvár môjho brata.„Draco čo sa de...je." objavila sa pani Malfoyová v župane a všetci 4 sme sa seba pozerali ako debili.„Al?" opýtala sa nechápavo.„Čo tu vy dvaja robíte?" dodala vážne.„Pán a pani Malfoyovci ja vám to vysvetlím." ozvala som sa skôr než by nás vyhodili cez zavreté dvere.„To dúfam." povedal pán Malfoy naštvane. Na to že si o 3 ráno našli doma 2 Potterovcov boli v podstate celkom pokojný. Pozbierala som všetku odvahu čo som v sebe kedy mala a bez akýchkoľvek zábran som spustila:„Vyše roka spávam s vašim synom, on mi pred pár mesiacmi povedal že ma miluje ja som ho odmietla a dnes v noci sme ukradli auto nášho otca zdrhli sme z domu starých rodičov pretože som si uvedomila že Scorpiusa milujem a musím mu povedať že som pred týždňom zistila že som tehotná!" tak toto bola tá najhoršia vec, ktorú som kedy urobila. Asi 5 minút sme tam stáli, teda ja s bratom sme stále ležali na zemi a všetci sme na seba zízali bez pohnutia. Albus si povzdychol a neveriacky sa chytil za hlavu.

„Mama čo sa deje počul som krik a..."