13.

2.7K 116 5
                                    

„Vy ste sa zbláznili." Ozval sa Al neveriacky. „Asi to tak bude." Uznal Scorpius a láskyplne ma objal. „Gratulujem." Uskrnul sa pán Malfoy a štrngol si s Alom ktorý som úplne mimo z toho čo sa okolo neho dialo. „Ty nie si naštvaný?" Opýtal sa Scoroius otca. Ten sa len zasmial. „Som na teba hrdý. Urobil si to čo si chcel ty, nie to čo sa od teba očakávalo." Cítila som že Scorpiusovi odľahlo. „Ďakujem." Povedal úprimne. „Ešte s tým počkaj. Toto je ešte len začiatok. Predpokladám že tvoji rodičia nemajú najmenšie tušenie o tom že si tehotná." Prehodil pohľad na mna a ja som súhlasne prikývla. „Čo máme robiť?" Opýtala som sa v nádeji že príde s dokonalým plánom. „To je na vás ako sa rozhodnete. V tomto vám nepomôžem ale buďte si istý že máte našu plnú podporu." Nikdy by som neverela že so Scorpiusom budeme mať takúto podporu od jeho rodičov. „Otec môžem tu ostať?" Opýtal sa Scorpius. „Iste. Potom mi zavolaj prídem po teba. Čakajú vás zložité chvíle držte spolu." Rozlúčil sa s nami a odišiel.

„Na malého Pottera - Malfoya!" Zaškeril sa Albus a podal svojmu kamarátovi pohár whisky. „Možno to bude dievčatko." Ohradila som sa keď si nadšene pripili. Obaja si vymenili pobavené pohľady. Mrzuto som sa zamračila. Asi im došlo že teraz nie som v stave kedy by ma mali dráždiť. „V našej rodine sa nikdy nenarodilo dievča. Všetky ženy sa len vydali." Vysvetlil mi Scorpius. „Rodená Malfoyová je síce tabu, ale to aj spojenie s Potterovcami." Konštatoval Al veľavýznamne. Chalani dopili fľašku keď bol najvyšší čas ísť spať.

„Mám si dať sluchadka?" Rýpal môj perverzný brat. „Si hovedo." Vyštekla som po ňom a zabuchla dvere.

„Už som skoro zabudol." Pousmial sa Scorpius. Stál pri mojej skrinke v ktorej som mala položený pohár s kávovými zrnkami. „Vždy keď som ráno prišla na raňajky jedno ma čakalo v prázdnej šálke od mojej kávy!" Pozrela som na neho akože vyčítavo. „Piješ dobrú kávu nemôžem zato." Zasmial sa. „Vypil si moju kávu a nechal mi tam kávové zrniečko!" Čapla som ho po ramene. „Nevedel som že ich máš." Zaškeril sa. „Už vtedy si ma zbožňovala." Dodal a musel sa uhnúť mojej ruke. „Nenamýšľaj si." Odbila som urazene.

Boli to ešte časy keď sme boli typický Malfoy a Potterová. Robili sme si napriek, uťahovali si zo seba, on mi vždy pil moju kávu a ja som potom musela ísť k bystrahlovčanom lebo ako naschvál z chrabromilu takú nepil skoro nikto a to málo čo bolo na stole sa vypilo kým som sa ja dostala na raňajky. Pri tých spomienkach som sa musela usmievať. Čo všetko za zmenilo behom necelých dvoch rokov.

„Poď si ľahnúť musíš byť unavená." Ani som si nevšimla kedy odo mňa Scorp odstúpil. Vyzliekol sa do trenok a ja som sa zase raz rozplývala nad jeho dokonalým telom. Pritúlila som sa k nemu a zalial ma neuveriteľný pokoj.

Keď som sa otočila chrbtom k nemu, objal ma okolo pása a ruku mi jemne položil na brucho. Striaslo ma.„Upokoj sa." zašepkal mi ubezpečujúco.„Uvedomil som si že ani neviem koľko už má."„2 mesiace." opatrne ma pohladkal.„Myslíš...Myslíš že cíti že som tu? Že som jeho otec?"„Scorpius naše dieťatko vyzerá ako bobuľka hrozna." zasmiala som sa.„A kedy vyrastie?" neveriacky som sa k nemu otočila.„No, má na to ešte 7 mesiacov."„No aaa...tvoje bruško, kedy..."„Kedy začnem vyzerať ako zemiak? Tak za 2-3 mesiace." zamračila som sa.„Prestaň sa tak tváriť. Si nádherná a vždy budeš." povedal prísne a sladko ma pobozkal.„Milujem ťa." povedala som úprimne.„Aj ja teba. Teraz už spinkajte." pobozkal ma znova a zase mi pohladkal brucho. Tentokrát to bol celkom príjemný pocit. Po dlhom čase som strávila noc s bezsenným spánkom.

„Deti?" zaspato som otvorila oči.„Lily, Albus sme doma." v momente som vyletela z postele. Začala som panikáriť. Rýchlo som triasla so Scorpiusom, našťastie sa takmer hneď zobudil. Ozvali sa kroky po schodoch a on pochopil moje zdesenie. Okamžite si pozbieral svoje veci a bleskurýchle sa obliekol keď v tom niekto zaklopal.„Vlez tam." zavelila som a strčila ho do šatníka. Vo chvíli ako som zavrela dvere tie do izby sa otvorili a vošla moja mama.„Ahoj mami." pozdravila som zdesene.„Zlatíčko, ako sa cítiš?" opýtala sa ma starostlivo.„Oveľa lepšie." konečne som jej neklamala...teda, v tom ako sa cítim. Malfoy v mojom šatníku sa nepočíta. Na toho sa nepýtala čiže som neklamala. Dobre moje svedomie sa musí obracať z toho ako sa mu snažím vyhnúť. „Nejdeš dole?"„Za chvíľu prídem." sľúbila som. Neskutočne sa mi uľavilo keď konečne odišla.„Musíš vypadnúť!" povedala som rozhodnuto ale to mu došlo aj bezo mňa.„Tadiaľ." otvorila som okno.„Žartuješ?...nežartuješ." povedal keď uvidel môj výraz.„Povedal som ti že si strašne sexy keď robíš zlé veci?"„Scorpius!" ohriakla som ho, na obranu zdvihol ruky a radšej už išiel.„Pobozkaj ma ešte." prikázala som panovačne a vášnivo som ho pobozkala.

„Dobrá nálada?" opýtal sa otec keď som veselo zbehla dole do obývačky.„Tá najlepšia." usmiala som sa a silno som ho objala.„To som rád." povedal prekvapene.„Počkaj si pár mesiacov." zašepkal mi nenápadne Al. Neviem prečo...musela som sa zasmiať.„Prečo ste sa vrátili už dnes?" napadlo ma.„Hádam vás nenecháme samých na sviatky."„Je po sviatkoch." pripomenul James.„Skoro celý rok ste preč. Chceme si vychutnať aspoň tých málo chvíľ keď vás máme doma." ohradila sa mama. 

„Kedy odchádzaš?" prisadla som si k Jamesovi.„Neboj sa to predstavenie si nenechám ujsť." uchechtol sa.„O čom..."„Vieš veľmi dobre o čom hovoríš nie som idiot Lily. Nemám potuchy do čoho ste sa vy dvaja zas zamotali ale videl som vás ráno prichádzať na otcovom aute a pred 20 minútami od domu utekal mladý Malfoy a navyše schovaj ten prsteň lebo ak ho uvidí otec skončila si. Nemotaj sa s Malfoyom varujem ťa sestrička v tvojom vlastnou záujme."„O čom sa bavíte?" James zmazal z tváre vážny výraz a nahodil pokojný úsmev.„Pýtam sa Lily na Rokfort. Či už Mcgonagallová načisto prišla o nervy pri tvojom slizolinskom synovi." uškrnul sa na Ala posmešne.„Naser si."„A ja som si myslel že už ste dospelý." povzdychol si otec.„Na veku nezáleží James je proste kretén."„Slizký had!" hodil sa po ňom James a začali sa biť ako malé deti.„Nič na to nepovieš?" ostala som prekvapene zízať keď sa otec ani nepohol a spokojne pil ďatelinové pivo. „Som v pokročilom veku, stres mi neprospieva."„Som zvedavá čo povieš keď budeš mať 60 a vy dvaja užaj prestaňte!" prikázala mama a obaja sa od seba poslušne odtrhli. Niekedy rozmýšľam či Al nemá svoju slizolinskú stránku skôr po mame koniec koncov to vždy tvrdí aj strýko George dokonca sa aj stavil so strýkom Fredom že bude slizolinčanka.

Zrazu som sa zase vrátila k Jamesovým slovám. Nevedel že som tehotná, našťastie. S jednou vecou mal ale pravdu, do konca prázdnin som nechala prsteň odložený v bezpečí mojej izby. Keď som to povedala Alovi tiež mu odľahlo. Vedeli sme že James by to rodičom neprezradil, pravdepodobne by sa s nami len nebavil a zazeral po nás ako na zradcov ale...čím menej ľudí to vie tým lepšie.

Tajomstvo NepriateľovWhere stories live. Discover now