Tajomstvo Nepriateľov

3.

Náš vzťah...alebo čo to medzi mnou a Scorpiusom vlastne bolo sa opäť vrátilo do starých koľají. K tomu či medzi nami je niečo viac ako sex sme sa nevrátili. Našťastie aj keď Mariah si z tým zo mňa uťahovala skoro stále. Dokonca sme si našli novú tradíciu. Vždy po tréningu či mojom alebo jeho prišiel ten druhý keď všetci ostatný odišli a dali sme si spolu sprchu. Prvý zápas proti bifľomoru sme zvládli hravo, rovnako ako o týždeň na to slizolin porazil bystrohlav.

„Proti slizolinu nastúpime až niekedy v novembri dovtedy sa musíme dať do kopy. Nedám môjmu debilnému bratovi a Malfoyovi najmenšiu možnosť myslieť si že majú šancu vyhrať pohár!" rozčuľovala som sa počas tréningu.„Do zápasu ostávajú dva mesiace." protestoval Ian Thomas, triafač.„Hej ale medzitým hráme dva krát s bystrohlavom a raz s bifľomorom a nehodlám stratiť čo i len jediných 10 bodov! Každý zápas ktorý nevyhráme minimálne o 50 bodov stojí za hovno!" dobre že neviem čítať myšlienky inak by som od každého počula celý rad nadávok.„To je šialené ako to chceš urobiť?" priletela ku mne jedna tretiačka Karoline Bellová, ktorú môj brat minulý rok zobral ako odrážačku. Je milá, chudá a nemá viac ako 160 centimetrov ale to čo dokáže na ihrisku je neuveriteľné pokiaľ to nevidíte na vlastné oči. Facku by som od nej rozhodne dostať nechcela. Otec mi hovoril že jej mama bola skvelá triafačka. Má to v krvi. „Pokračujeme!" skríkla som namiesto odpovede. Trénovali sme každý druhý deň stále rovnako tvrdo a len vďaka tomu prvé dva zápasy dopadli tak ako som predpokladala.

„Neverím čo to vidím." uchechtla som sa pri pohľade na slizolinčanov v knižnici. Mariah mala ešte jednu hodinu tak som sa rozhodla ísť si spraviť esej na transfiguráciu. Nakoniec som sa k tomu ale ani náhodou nedostala. „Len sa smej sestrička budúci rok ťa čaká to isté." vrčal Albus.„Vážne a čo také?" prisadla som si medzi Dereka Zabinyho a Jakea Notta.„Musíme napísať žiadosti do roboty." vysvetlil mi Derek.„Ale očividne tvoj brat ostane po škole bez roboty." zaškeril sa Crabbe a hlavou naznačil aby som sa pozrela na jeho prázdny papier.„Keď ja neviem čo chcem robiť." zamrmlal znudene.„Máš možnosti dostať a na akékoľvek oddelenie na ministerstve nechápem ako sa môžeš stále sťažovať." po tejto vete som mala chuť sa prepadnúť. Jakeovi zrejme nedošlo že zaťal do živého.„Jake nechaj to." pripojil sa Malfoy ktorý vyšiel spoza rohu a hodil na stôl brožúrku ktorá ledva držala po kope.„Toto sú všetky ponuky práce z ministerstva ku ktorým sa môžete ako absolventi dostať." Al si odvrkol pri pohľade na ňu.„Čo si besný Al? Tak či tak si budeš musieť niečo z toho vybrať." ozval sa zase Jake.„Nebudem robiť nič čo súvisí s ministerstvom už len z toho dôvodu že sa odo mňa očakáva ako od Weasleyho - Pottera." chytila som sa za hlavu, bolo neskoro, Al sa dostal do fáze keď začína mať nervy na celý svet.„Čo je zlé na vysoko ministerskom postavení? To chce predsa každý." protestoval Jake. Niekedy rozmýšľam či ho to ešte baví riešiť s Alom tému ministerstvo.„Ale ja nie! Chcem robiť niečo iné niečo ako..." zastavil sa a na tvári sa mu rozširoval úškrn ako psychopatovi.„Uvidíme sa neskôr musím ísť."„Hej a čo tá žiadosť?" než to stihol Derek dokončiť Al bol preč.„Niekedy fakt pohybujem že jeden z nás nie je adoptovaný." neodpustila som si. 

 „Tak čo budete robiť po škole?" opýtala som sa aby som prerušila to ubíjajúce ticho. Tí štyria aj tak vyzerali že potrebujú oddych.„Ja chcem ísť k Olivanderovi." ozval sa Crabbe.„Keď sme vlastne pri tom, Lily rád by som robil novinára v prorokovi. Tak či by, či by si sa neopýtala tvojej tety Audrey (manželka Percyho, šéfka Denného Proroka)..."„Iste Jake napíšem jej ešte dnes bude rada keď bude môcť nahradiť ďalšieho prívrženca Rity Skeeterovej." jednoznačne som ho potešila súdiac z jeho úsmevu od ucha k uchu.„Ja chcem byť strážca v Azkabane." povedal takmer nepočuteľne Derek. Netušila som že by chcel robiť čosi také.„Cool."„Ako sa to vezme, vieš si predstaviť že vnuk verných smrťožrútov chce dohliadať aby tie svine hnili v base. Ešte si pomyslia že mám v pláne hromadný útek." odvrkol si smutne.„To je nehorázna hlúposť." „Ale navyše je to pravda." pridal sa Scorpius.„Niekedy sa to stáva." dodal.„Ty Lily nepovieš o svojich plánoch po škole?" opýtal sa ho Jake. Ten chlapec bude naozaj skvelý novinár nikdy s ničím nedá pokoj ani v tej očividne najnevhodnejšej situácii. Ale po pravde ma to zaujalo. Scorp mi nikdy nespomínal nič o plánoch do budúcnosti. Vlastne...nikdy sme sa nejako moc dôverne nerozprávali.„Chcem pokračovať ako stíhač, profesionálne za Londýn."„To je skvelé si výborný stíhač." tešila som sa. Scorpius mal na to byť úspešný hráč.„Iste." zamrmlal a pokračoval v písaní. Zamračila som sa, nepáčila sa mi jeho reakcia.„Prečo sa tak tváriš?" to by som nebola ja keby som to len jednoducho nechala tak.„U jeho otca by to neprešlo." povedal Derek. Oči mi preskakovali z jedného na druhého chcela som vedieť viac.„Tak nejak, podľa neho musím robiť niečo prospešné spoločnosti ako on a mama." zavrčal. Pansy a Draco Malfoyovci najlepší liečitelia Anglicka zachránili stovky životov a objavili liečby pre ochorenia a zraneniach po kúzlách ktoré nikto nedokázal pochopiť už od čias prvej Voldemortovej vojny. Scorpiusovi rodičia aj napriek ich...ehm...nechválne známej minulosti dokázali veľké veci a vyzdvihli meno Malfoy na vysoké postavenie.

 „Lily vnímaš ma?" zo zamyslenia ma vytrhol Jake.„Och, pravdaže len som sa zamyslela." priznala som.„Poďme na večeru máme ešte dosť času do Vianoc napísať to." navrhol Crabbe, už tak som sa divila že sa ešte nesťažoval na hlad. Ja som si ani nevšimla že už je večer.„Lily ty už máš predstavu čo budeš robiť?"„Alebo chceš rebelovať ako Al?" smiali sa Zabiny a Nott.„Vlastne chcem byť aurorka."„Otcove dievčatko čo? Jediná z detí ktorá ide v jeho stopách, musí na teba byť hrdý." Scorpius býval vždy nepríjemný keď sa hovorilo o rodinách. O tej svojej som ho počula hovoriť len zriedka jediný kto vedel niečo viac ako boli všeobecné informácie ktoré o jeho rodičoch písali aj v novinách bol Albus a z neho niečo dostať...taký človek sa ešte teda nenašiel. Zastavila som sa a otočila na neho keďže kráčal za mnou a ja som ho prekvapila narazil do mňa a delilo nás od seba sotva pár centimetrov.„Nevie o tom." zavrčala som na neho. Pozdravila som chlapcov a zamierila k chrabromilskému stolu. Nebola som na neho naštvaná ale mala som pocit že Scorpiusovi rodičia vôbec niesu taký akých ich on v podstate nevedomky opisuje svojou aroganciou. Ani môj otec nie je taký za akého ho všetci majú. Vojnový hrdina ktorého dedi budú jednoznačne pokračovať v jeho stopách musia bojovať a neprejavovať strach, nikdy nešliapnuť vedľa... 

„Nad čím premýšľaš?" šťuchla do mňa Rose.„Stretla si sa niekedy so Scorpiusovimi rodičmi?" opýtala som sa skôr než som si to premyslela. Sesternica na mňa vyvalila oči ale vo vlastnom záujme sa radšej neopýtala prečo ma to zaujíma.„Raz, spomínaš si keď som mala 8 dostala som nejaký zápal pľúc alebo čo. Naši ma odviezli k Mungovi a mojou liečiteľkou bola práve pani Malfoyová. Moc si ju nepamätám ale bola milá a šarmantná." kývnutím som poďakovala a venovala sa večeri. Neunikol mi však zvedavý pohľad mojej kamarátky.„Ty si ich už stretla?" neveriacky prekrútila očami.„Bývam od neho sotva pol hodinu autom. Kde myslíš že chodia nakupovať? Vídam ich skoro stále. Typický Malfoyovci, vážený a vznešený a vyvážajú sa na luxusných autách. Pôsobia normálne žiadne hábity práve naopak klasické muklovské oblečenie ale drahé to mi môžeš veriť. Často chodia do miestnej nemocnice, je malá ledva pre 100 ľudí, asi rok pred tým ako sme nastúpili na Rokfort ju odkúpili pretože sa mala búrať. Zrekonštruovali ju a najali miestne ženy ako sestry, vlastne im dali prácu. Malfoyovci dali opraviť veľa budov v celom mestečku. Každý ich obdivuje v podstate sú úplne normálny až na to že nikto sa nikdy nedostal za bránu ich domu. Občas sa nájde nejaká tá povera ale nie o nich skôr o tom dome. Veľa ľudí z mesta si pamätá čo sa dialo pred 20-timi rokmi. Jasné že nevedia že to bola najväčšia čarodejnícka vojna ale čudných ľudí vo zvláštnych maskách a príliš veľa temnoty...to sa tak ľahko nezabúda...A navyše ako vieš mama je detská lekárka stretáva sa s nimi skoro každý deň v nemocnici." ostala som sedieť s otvorenými ústami.„Prečo si mi to nikdy nepovedala?" opýtala som sa pohoršene.„Lebo si sa nikdy nepýtala." odbila ma.„Vlastne...prečo ťa to zrazu zaujíma zisťuješ do akej rodiny si sa to zamotala?" škerila sa "milo".„Len ma to zaujíma." odpovedala som jednoducho.„Neverím." pretočila som očami. Neznášam to ako vždy vie kedy niekto klame. Fakt by mala robiť na výsluchoch tí väzni by sa priznali aj k tomu čo nespravili.„Fajn, dnes som sa bavila s ním a tými troma a Scorpius ich spomenul nie zrovna nadšene. Zamyslela som sa nad nimi a došlo mi že o nich veľa neviem tak som bola zvedavá, si spokojná?" vyletela som podráždene.„No vidíš ani to nebolelo." vyplazila na mňa jazyk a pokračovala v jedení.„Ale...musím povedať že...keby som nevedela že tie veci z vojny sú pravdivé...neverila by som ani slovo...nikdy by si na nich nepovedala že môžu byť...alebo boli smrťožrúti...je pravda že z nich ide občas strach ale inak."„Nemôžeš najprv dožuť?" smiala som sa keď na mňa rozprávala s plnými ústami a div že tie palacinky neskončili na mojom ksichte.„Čo hovoríš?" tvárila sa že ma nepočuje a napchala si ústa ešte viac. Smiali sme sa a obhadzovali sme sa zeleninou z misy pred nami až som úplne zabudla na celých Malfoyovcov.