Tajomstvo Nepriateľov

14.

„Hej ségra, Rose mi minule ukázala jednu muklovskú...ehm...už neviem ako sa to volá ale môžeme cez mobil volať so Scorpiusom tak aby sme sa videli." hneď som sa zobrala a zavreli sme sa u neho v izbe. Vybral mobil a zapol..Ski, skal, spake, skype...to je jedno srať na to každopádne to fungovalo.„Ako si došiel domov?" zaujímalo ma ako prvé.„Keď som došiel do dostatočnej vzdialenosti od vášho domu zavolal som otcovi."„Čo ti povedal na to že si musel zdrhnúť lebo sa naši vrátili skôr?" chechtal sa Al.„Povedal mi že som debil a smial sa...ale prišiel po mňa." tak po tomto sme sa museli smiať aj my dvaja.

„Počujte čo urobíme s tým vaším malým problémom?" nahodil Al.„Zatiaľ to necháme tak. Vrátime sa do Rokfortu a užijeme si vaše posledné mesiace na škole."„Jasné požúrujeme, zahráme metlobal, zmaturujeme a tvoje bruško zhodíme na veľa čokolády na večeru." súhlasil ironicky môj brat.„Nerád to priznávam ale Al ma pravdu, ako chceš skryť tehotenstvo? Navyše čo chceš spraviť keď skončí škola? Pochybujem že najlepší nápad bude vystúpiť z rokfortského expresu v 9 mesiaci ruka v ruke so mnou." Albus sa zachechtal. Vrhla som po ňom neveriacky pohľad.„Prepáč ale musíš uznať že by to bolo vážne vtipné." mal pravdu niečo na tom bolo. Na chvíľu sme si to všetci predstavili a vybuchli sme do smiechu.

„Hej Scorp čo bude s tým metlobalom? Tvoj otec sa zmieril s tým že si zbúchal Potterovú toto nemôže byť horšie." musela som s bratom súhlasiť.„Vlastne vám chcem niečo oznámiť. V tú noc ako ste k nám prišli pohádal som sa s otcom a vykričal mu absolútne všetko vrátane tohto. Povedal som mu o ponuke a tak nejak som povedal že som ju už aj prijal." priznal.„Takže to znamená že ju prijmeš aj naozaj?" zvýskla som radostne.„Bol by som idiot keby som zahodil svoj sen." obaja sem nadšene vykríkli a začali skákať po posteli.

„Čo to tu stvárate?" ihneď sme prestali. Vo dverách stál šokovaný otec.„Zavolaj mamu." prikázala som. Radšej sa ďalej nepýtal a do minúty bol späť aj s ňou.„Mám sa vôbec pýtať?"„Mama máš nového stíhača." povedal Al ignorujúc jej otázku. Otočila som mobil smerom k nim.„Dobrý večer pán Potter, pani Potterová." pozdravil neisto Scorpius.„Ahoj." dostali zo seba ale nechcem ani vedieť čo si o nás v tej chvíli mysleli.„No výborne, teším sa. Zajtra to oznámim v tíme." povedala mama skôr než ich Albus, dajme tomu, že poprosil aby odišli.

„Viete čo mi došlo? Nepovedali ste mi o tom ako ste sa k nám vkradli." spomenul odrazu Scorpius. Porozprávali sme mu celý príbeh ale keď sme sa počúvali pučili sme sa smiechom.

„Mám len jedinú otázku." povedal cez smiech Scorpius.„Prečo ste mi nezavolali keď ste boli pred domom?" vymenili sme si s bratom spýtavé pohľady. To bola dobrá poznámka. Keď sme pochopili aký sme sprostý prišiel ďalší výbuch smiechu. Hovorili sme spolu neskoro do noci kým sa tí dvaja, čo už ledva držali oči otvorené a zívali každých 30 sekúnd, nevyhovorili že bábätko už je iste unavené a chce si ísť pospať. 

„Naposledy ste takto spali keď ste mali 8 rokov." zobudila som sa na mamin pobavený hlas. Stále medzi dverami a pozorovala nás. Chvíľu mi trvalo kým mi došlo že som ostala spať v Alovej posteli.„Vždy ste spali spolu. Ty si sa bála stašidiel a Albus mal potrebu chrániť svoju malú sestričku aj prd tým čo neexistovalo." všimla som si smútok na maminej tvári pri tých spomienkach. Zbadala moje podozrenie.„Chýba mi to. Už nie ste deti a je priam desivé ako rýchlo to ubehlo."„Ale stále robíme hlúposti." nenápadne som si položila ruku na brucho.„Skôr dospelé rozhodnutia ktoré nepochopíš kým nebudeš mať vlastné deti. Raz som chodila s jedným pekných chlapcom, bol metlobalista a veľa dievčat sa po ňom obzeralo. Keď som sa s ním rozišla neznášala som samú seba že som to urobila že som spravila najväčšiu chybu svojho života. Až keď sa James rozišiel s tou...Carmen či ako sa volala som pochopila že chodiť s niekym lebo je...cool, nie je múdre. Jammie urobil to isté a chvíľu to ľutoval pretože bola pekná, obľúbená a chalani mu ju závideli. To čo sa ti teraz zdá ako chyba sa jedného dňa ukáže ako to najlepšie čo si mohla v tej situácii urobiť." hltala som každé jedno jej slovo. Viem že je to nemožné ale zdalo sa mi že sa malý pohol.„Mami ja som..."„Šťastný že si nám to povedala." prerušil ma Albus. Neviem ako to urobil ale vedel čo jej chcem povedať.„Som na vás hrdá...Idem vám urobiť raňajky a kávu."„Ja si dám čaj." požiadala som. Mama chápavo prikývla a odišla. Keby rozprávala ešte chvíľu niet pochýb že by sa rozplakala. 

„Zbláznila si sa? Lily viem že nevieš čo máš robiť ale naozaj sa skús trochu ovládať a prosím neplač." zdôraznil keď mi po lícach stekali slzy.„Poďme sa najesť." navrhol.„Idem najprv poslať list Dylanovi jeho rodičia neuznávajú mobily a zavolám Mariah. Zabijú ma že som sa im ešte neozvala." 

Ako som povedala tak aj bolo. Keby som nebola tehotná to dievča by ma cez ten telefón prizabilo. Porozprávala som jej všetko čo sa v posledných dňoch stalo rovnako tak som to napísala aj Dylanovi. Síce som si potom necítila ruku ale je to môj priateľ, nejak som to už predýchala. Trvalo skoro hodinu kým sme dovovali a ja som sa mohla ísť konečne najesť. Raňajky som jedla len zriedka väčšinou som zaspala a nikdy som ich nestihla vďaka čomu som musela vydržať do obeda. Nebol to pre mňa nikdy problém. Ale teraz jem za dvoch a nedokážem držať hlad dlhšie ako pár hodín.

Zvyšok prázdnin prebehoval nadmieru pokojne. Teddy a Victoire si hneď po novom roku začali sťahovať veci s my sme im pomáhali vybaľovať. Vždy som pozorne počúvala keď sa mama bavila s Viki o tehotenstve a nenápadne som si zobrala aj jednu maminu knihu. Rozhodla som sa pre svoje dieťa robiť všetko správne, vynechala som všetko čo by mohlo ohroziť jeho zdravie a snažila som sa jesť viac toho čo sa odporúčalo. Mala som šťastie že na rozdiel od mojej sesternice som nemala ranné nevoľnosti. Tu muklovskú aplikáciu (do teraz neviem význam toho slova) dala Rose do mobilu aj mne a tak som mohla do noci nie len hovoriť s mojím snúbencom ale ho aj vidieť. Občas keď sme začali volať skôr bola pri ňom jeho mama a pýtala sa ma ako sa cítim a všetky tie veci ohľadom zdravia. Musela som jej sľúbiť že nech pocítim čokoľvek nezvyčajné okamžite dám vedieť. To nebude problém už tak som stresovala pred každým jedlom či to nejako nemôže ovplyvniť jeho vývoj. Upokojoval ma jedine fakt že to jedla aj Victoire. Príšerne som to preháňala ale mala som Ala ktorý sa ma pokúšal ako tak brzdiť. James so strýkom Charliem odišli dva dni pred naším návratom do Rokfortu. Vedela som že s príchodom školy sa bude krátiť čas ako a kedy oznámim rodičom že som tehotná a zasnúbená...s Malfoyom. Napriek tomu som sa nevedela dočkať kedy ho znova uvidím a pobozkám.