Tajomstvo Nepriateľov

9.

  „Teddy, Victorire!" vykríkla nadšene teta Fleur a utekala ich vyobjímať. Bol Štedrý večer a my sme sa celá rodina (doslova celá) stretli tak ako každý rok v Brlohu u babky Molly a deda Arthura. „Zlatíčka." vítala ich babka.„Ahojte." zdravili sa. Každý bol z nich šťastný boli skvelý pár. Asi o pol hodinu sa ozvalo klopanie a vo dverách sa objavil James so strýkom Charliem.„Synček." vyletela mama ako prvá a hodila sa po ňom.„Merlin ty si ale vyrástol, vyzeráš...inak, tak...dospelo!" rozjímala sa nad ním a dobre že sa nerozplakala.„Už bolo aj na čase nie?" rýpol otec.„Ešte ťa niečo nezožalo?" uťahoval si z neho Al, ako inak.„Nie ale už mám prvú jazvu!" povedal nadšene a mama okamžite začala biť Charlieho varechou že nedáva pozor na jej "dieťa".„Mňa ani neprivítaš?" tvárila som sa urazene. Rozprestrel ruky a ja som na neho hneď skočila a on so mnou zatočil.„Sestrička tuším si pribrala." škeril sa ale ja som zmeravela. Al sa začal dusiť a skoro opľul Dominique.„Tebe čo je?" zamračila sa mama.„Zabehli mi bublinky." odpovedal Al, ona radšej len pretočila očami a ďalej pomáhala babke a ostatným tetám s večerou. 

Po večeri sme si sadli k stromčeku pripravený rozbaľovať darčeky. Keď sa zdalo že sme si rozdali už všetky ozval sa neisto Teddy.„Je tu ešte jeden darček odo mňa a Victoire..."„...Je v podstate pre vás všetkých." doplnila ho. Všetci sme si vymieňali pohľady plné očakávania.„Som tehotná!" vykríkla nadšene Victoire. Mama a teta Fleur začali výskať ako šialené. Bola to skvelá správa, všetci boli šťastný.„Gratulujem braček." tešila som sa a objala som Teddyho. V skutočnosti nie je môj brat ale bývala som s ním celý život v podstate môj brat naozaj bol!„To je úžasné nič nie je radostnejšie ako bábätko." rozplývala sa babka.„Áno to je aj keď, ste taký mladý kde budete bývať nemáte zázemie a dieťatko nie je sranda." jasné to by nebol strýko Percy keby aspoň raz nemyslel na problémy a len si užíval situáciu.„Keď sme pri tom...Harry, Ginny presne o tomto som s vami chcel hovoriť. Chceme sa usadiť v Londýne ale zatiaľ, hlavne teraz keď je Viki tehotná, nemôžeme byť len tak niekde a..."„Môžete ostať u nás ako dlho budete potrebovať, okrem toho ja som aj tak nechcela aby si vôbec niekedy odišiel." prerušila ho mama s úsmevom a zase ich objala. Tešila som sa že Teddy bude opäť doma navyše aj s Victoire! Aj keď ja si ich užijem až cez prázdniny.„A už máte meno?"„Ron je v 2 mesiaci vieš si predstaviť ako vyzerá plod v 2 mesiaci?! Ako hrášok!" vybehla rozhorčene teta Hermiona na svojho manžela a my všetci sme sa na nich zabávali. Keď sa oni dvaja hádajú vždy je to také vtipné.„Vlastne sme už nad tým tak trochu uvažovali." ozvala sa s malou dušičkou budúca mamička.„Ak bude dievčatko tak Nymphadora Andromeda Lupinová a ak chlapec Remus Bill Lupin." prezradila.„A ak budeme mať niekedy druhé bábätko chcem aby mali vaše mená." povedal Teddy mojim rodičom. Všetkých to dojalo a ešte viac spomienka na Teddyho rodičov.„Budete skvelý rodičia." uisťovala ich teta Angelina.„Aj v tých najťažších chvíľach bábätko dokáže zázraky." dodal otec a aj už som mala po krk tejto témy. Pravdaže som sa tešila s nimi ale už stačilo vážne! 

 „A čo vy ostatný no tak pochváľte sa, Lily, Al ako sa máte?" no výborne Hermiona toto som fakt potrebovala...„Posledný ročník, Rokfort mi bude chýbať." ujal sa slova Al.„Čo budeš robiť po škole zlatko?" opýtala sa teta Audrey. Ojoj táto otázka nie je moc dobrá. Al sa k tomu ešte pred nikým nevyjadril. Možno tak pred Malfoyom ale to je v podstate to isté z neho y to nikdy nedostal ani násilím.„Chcem byť liečiteľ." čože? Nastalo ticho. Môj brat a liečiteľ? Jemu by nikto nedal do opatery ani škrečka.„Nevedel som že aj toto je na tých študentských žiadostiach pre prácu hneď po škole aby ste neostali bez roboty." čudoval na Bill. To sa nezdalo ani mne, ten zoznam som čítala najmenej 20 krát nie je tam nič také zodpovedné ako práca liečiteľa, pokiaľ viem tak sa neponúka ani práca sestričky či asistentky.„Nie je to tam ale...môj spolužiak mi to vybavil, budem asistent jeho mami."„Tak to ma poser." zaškeril sa James.„James!" ohriakla ho mama.„Albus to je skvelé. Vybral si si výborné povolanie a dostal si takúto príležitosť." radovala sa babka.„Áno ja..." Ala prerušilo zazvonenie jeho mobilu. Kto by mu volal na Vianoce? On sám bol naozaj prekvapený.„Prepáčte." povedal slušne a zdvihol. Tváril sa skutočne vážne preto nikto nevydal ani hlásku.„Prosím...Dobrý večer...Nie to je v poriadku...Iste...Pravdaže pošlem vám to ešte dnes...Do nového roka?...ehm...to by šlo, ak je to nutné...dobre tak o 9...pravdaže donesiem...ďakujem majte sa, pekný večer." každou vetou sa mu zväčšoval úsmev a oči mu žiarili. Keď zložil všetci čakali na vysvetlenie.„Do nového roka u Munga potrebujú zabrať miesto liečiteľa na detskom oddelení, ide o to že tá pani čo odchádza do dôchodku bude robiť ešte do júla ale ak tam zajtra pôjdem a podpíšem papiere je to moje a môžem nastúpiť oficiálne hneď po škole!" vykríkol a podskočil. Dostali sme zase ďalší dôvod na oslavu.„Miláčik som na teba taká hrdá." objímala ho mama. Nepamätám sa kedy som naposledy videla Ala sa tak dlho úprimne usmievať bez škodoradostného vyškierania.„Ráno po mňa príde spolužiakova mama, zobudte ma okolo 8." túto vetu povedal kým sme išli spať ešte minimálne 10 krát. 

„MAMA?! KDE MÁM PEŇAŽENKU? POTREBUJEM DOKLADY!"„Ty sprostý debil prestaň! Už pol hodinu sa tu rozkrikuješ!" rozčuľoval sa James na Ala, ktorý celý čas pobehoval po dome a hľadal všetko čo potreboval do tej nemocnice. Ale vzhľadom k tomu že netušil kde má peňaženku s občianskym a kartou poistenca bol celkom v riti.„Vyzeráš dobre." pochválila ho Hermiona pri raňajkách. Prisahala by som že sa ešte aj učesal. Mal čiernu košeľu a čierne rifle, jediné z jeho ktoré neboli deravé.„Aj skvelo voniaš." žmurkla na neho Lucy, ktorá sedela vedľa neho.

„Čo keby si nám pomohol?" je jedno koľko rokov budú mať moji bratia, James a Al do seba nikdy neprestanú rýpať. Tentokrát to bolo preto lebo všetci sme stáli von a chalani odhrabávali sneh, okrem Ala.„Nepôjdem tam celý mokrý!" odbil ho.„Počujete to?" opýtala na Roxanne. Započúvali sme sa a jediné čo bolo počuť bol približujúci sa zvuk motora...ale teda poriadne silného.„Čo to..." strýko Charlie ani nestihol dopovedať a zo zákruty sa vyrútilo...„To je...to je Lamborghini?" neveril svojim očiam Louis.

„Tomu ver bratranček." uškrnul sa Al a buchol ho po ramene.„Wow!" povedali všetci chalani naraz keď z neho vystúpila vysoká, štíhla žena s dlhými hnedými vlasmi v hrubom čiernom kožuchu a na vysokých čižmách na opätkoch.„To hádam nie." zavrčal strýko Ron.„Dobré ráno." prehovorila.„Dobré ráno." odpovedali všetci zborovo a mrzuto. „Dobré ráno pani Malfoyová." usmial sa Al.„Al! Rada ťa opäť vidím. Môžeme ísť?" opýtala sa a už sa otáčala na odchod.„Majte sa." zaškeril sa na nás a s namysleným výškerom nastúpil do toho najkrajšieho auta aké som kedy videla.„To malo byť čo?!" spamätal sa ako prvý Fred.„To bola mama Scorpiusa Malfoya." pripomenula Rose.„Kedy ho mala? V 13-tich?" vyvaľoval oči Hugo. Vyzerala minimálne na 10 rokov menej než naozaj mala. Jediný kto z jej návštevy nebol nadšený boli jednoznačne moji a Roseiny rodičia. 

Bol skoro večer keď pani Malfoyová doviezla naspäť Ala v skvelej nálade.„Mám to miesto!" povedal ako prvé keď vošiel do domu.