Kate
,,To čo malo byť?" zasmiala sa Chloe a šťuchla mi do ramena. Ja som sa na ňu pozrela a nechápala som, na čo naráža.
,,Ten chalan. Ten nový. Ako do teba vrazil." zasnene sa pozerala niekde za mňa, až som mala chvíľou pocit, že v jej očiach poskakujú srdiečka. Otočila som oči v stĺp a pozrela sa na ňu s takým kyslím výrazom na tvári.
,,A?" znela moja reakcia. Ani som nezaregistrovala, kto to bol a bolo mi to úprimne... Úplne jedno.
,,A?A?! Preboha Kate! Ja mať také šťastie, tak tak tu teraz pískam ako škrečok a točím sa dokola od radosti!" zdvihla na mňa hlas a ja som vyzerala stále tak isto neutrálne, ako na začiatku tejto neskutočne nezáživnej konverzácie. Bola to blbá náhoda. A? Keby do mňa vrazil Markus... Bolo by to o niečom inom.
Po minúte, čo zo mňa nevypadlo ani slovo, čo som sa nepohla a ani okom som nemrkla, ku mne prišla Chloe, chytila ma za rameno a tak mnou zatriasla, až som mala pocit, že mi vypadnú oči. Následne na to, som ju vraždila pohľadom.
,,Netvár sa tak. Prečo na neho konečne nezabudneš? Ha? Opustil ťa! Odišiel od teba! Je načase sa spamätať dievča a ísť ďalej." motivačne ma ťukla do ramena a ja som sa na ňu zadívala ako posledný pesimista. Zabudnúť?
Čo ak zabudnem? Zabudnem a začnem odznova... Vtedy sa možno vráti a čo potom? Nie...
,,Ja nepôjdem ďalej." zamrmlala som.
,,Prečo? Prečo nezabudneš?" nechápala Chloe.
,,Lebo ja NECHCEM zabudnúť." odišla som. Potrebovala som kyslík. Príliš dlho ma držali v miestnosti, kde sa dýchať nedalo. Chodba. Presne tú som teraz potrebovala. Sadnúť si na tú opustenú lavičku. Bola presne taká opustená ako ja...
Danny
V kuse som sa pozeral jej smerom. Nevedel som z nej strhnúť oči. Už na oko bolo iná, ako ostatné. Jej oči. Krásne hnedé oči, v ktorých sa môžem kľudne aj stratiť. Jej krásne dlhé hnedé vlasy a jej pohľad... Pohľad, keď sa nám stretli naše oči. Pozeral som sa jej priamo do očí. Proste som sa musel usmiať nad mojím rozmýšlaním.
Pomaly som sa prechádzal prázdnou chodbou. Nikto tam nebol. Nepoznám to tu a len tak sa prechádzam. Dúfam, že sa nestratím.
Prechádzal som sa a zrazu som narazil na niekoho, kto sedel na lavičke. Pomaly som sa priblížil k tej lavičke a zistil som, že to bola ona... Ona, ktorá do mňa narazila.
Kiež by som ju mohol chytiť za ruku. Kiež by som si k nej sadol a nadviazal s ňou konverzáciu. Sadnem si k nej?
"No tak Danny! Sprav to! Sadni si k nej a rozprávaj sa s ňou!" kričalo moje svedomie.
Nakoniec som sa odhodlal ísť za ňou. Sadol som si vedľa nej.
,,Zlý deň?" spýtal som sa a nepozrel som sa na ňu, pretože viem, že by som z nej nedokázal strhnúť oči. Pozeral som sa radšej pred seba.
Kate
Pozrela som sa na človeka, ktorý sa očividne so mnou snažil komunikovať. Nemala som tušenia kto to bol. Mal hnedé vlasy a smaragdovo zelené oči.
Hneď sa mi predo mnou zjavil obraz. Markus sedel vedľa mňa. Jeho čierne vlasy boli strapaté ako vždy. Modré oči, sťa oceán aj v tento nepríjemný deň žiarili ako svetielka v temnote. Vždy som sa v nich strácala...
,,Haló?" pozrel na mňa ustráchane ten človek a ja som sa prebrala z tranzu.
,,Uhm. Hej. Zlý deň..." sklonila som hlavu a pozrela sa do zeme. Do očí sa mi hnali slzy. Ale... Musela som ich zadržať.
,,Si v pohode?" spýtal sa ma ten chalan.
,,Hej... Som." nevyzerala som veľmi presvedčívo. Ale to ma teraz trápilo najmenej.
,,Inak... Smiem vedieť tvoje meno?" opýtal sa ma. Neviem na čo by mu bolo moje meno. Zmení mu to život? Asi nie.
,,Kate..." povedala som a chcela som aby teraz pekne krásne odišiel. Neprišla som na túto opustenú lavičku preto, aby ma tu niekto otravoval.
,,Pekné meno. Ja sa volám Danny. Teší ma." podal mi ruku, ale ja som mu ju neprijala. Takto isto sme sa zoznámili s Markusom.
Podal mi ruku s úsmevom na perách. Tie jeho modré oči svietili ako vždy. Svietili šťastím...
,,Uhm... Nevyzeráš, že by si bola v poriadku. Si celá bleda a... Prečo tie slzy?" asi si všimol slzu, ktorá sa mi skotúlala po líci.
Danny
Kate. Krásne meno. Ale teraz sa mi hlavou hnala len jedna otázka. Prečo jej po líci stiekla slza? Prečo plače? Čo jej je?
Ach. Keby som mohom vedieť, čo jej je a pomôcť jej. Asi sa so mnou moc kamarádiť chcieť nebude, kedže mi nepodala ruku. V tom momente som bol sklamaný. Sklamalo ma to.
,,Nechaj ma." povedala a odišla. Čo zlé som spravil? Spravil som niečo zlé? Prečo odišla? Bože. Prečo? Vždy, keď sa mi niekto páči, buď ma chce len na noc, buď sa mu nepáčim, alebo spravím niečo zlé. Neviem čo z tohto, je pre prípad Kate. Viem jedno. Že to prvé, to nie je. Buď som spravil niečo zlé, alebo sa jej nepáčim.
Vzdychol som si, postavil som sa z lavičky a šiel som do triedy. Už mám pokazený celý deň. Ach, Kate...
Kate
Namierila som si to hocikam, len nech to bude ďaleko od tej prekliatej lavičky. Nechcela som, aby niekto videl moje slzy. A už vôbec nie, aby ich videl niekto ako on.
Moje slzy mohol vidieť len Markus. Aj tak za väčšinu tých sĺz mohol on...
Zobrala som si veci a odišla som domov. Nevydržala som to. Potrebovala som zmiznúť. Vypariť sa ako dym...
Hii :3 Tak máme tu novú kapitolu ^.^ Ako sa Vám páčila?♥ Spoločne s _Devil_Angell_ nás poteší nás každý coment aj vote :3 ♥
_Devil_Angell_ :3
CZYTASZ
•I Love Her•✔️
Romans,,Mám mu ísť zatlieskať za to, že sa moje srdce práve rozbilo na milión malých kúskov?!"
