•I Love Her•✔️

•Twenty One•

Danny

,,Nestalo sa mi ešte, že som spomienky mala pred očami ako film. Bolí to... Hrozne to bolí... Danny... Ja neviem čo mám robiť." plakala. Slzy jej tiekly z očí ako vodopády. Neskutočne smutné vodopády.

,,On? Markus?" šepol som. Normálne nahlas som nedokázal vysloviť ani jeho meno...

,,Hej... Ja... Chcem zabudnúť, ale neviem. Neviem ako." sklonila hlavu a smutne sa pozerala do zeme. 

,,Kate. Pozri sa mi do očí. No ták." nadvihol som jej bradu a počkal, kým spraví čo som povedal.

,,Ver mi, že dokážeš zabudnúť. Len musíš chcieť a nemyslieť na to, čo bolo. Odišiel. A keby som mohol, doniesol by som ti ho sem späť, aby si bola šťastná a... A aby si sa netrápila." čo som to povedal? Doniesol by som ho späť aby mi ju mohol vziať úplne? Som ja ale idiot...

,,Keby si mi ho vrátil... Neviem či by som bola šťastná. Vtedy hej, ale teraz si tým nie som istá." odpovedala a celý čas sa mi pozerala do očí.

,,Tak spravím všetko preto, aby si bola šťastná. Dobre?"

,,Neviem ako to chceš spraviť." pousmiala sa.

,,Budem pri tebe a snažiť sa zo všetkých síl o tvoj úsmev. Stále." usmial som sa na ňu.

,,Stále?" opätovala mi úsmev.

,,Stále. Teda... Samozrejme, ak mi to dovolíš." zasmial som sa.

,,Neviem, či na to budeš mať nervy." zasmiala sa tiež.

,,Kľudne aj o pól noci."

,,O pól noci už spím."

,,Tak pri tebe budem, dokým budeš chcieť A zároveň budem chcieť vidieť vždy tento prekrásny úsmev na tvojej tvári." žmurkol som na ňu.

,,Prečo sa tak veľmi snažíš pomôcť mi?" spýtala sa ma.

,,Pretože chcem. Ja som už raz taký." stále som nedostal odvahu jej povedať, čo k nej cítim.

,,Raz taký? Takže každému vždy pomáhaš?" usmiala sa na mňa.

,,Každému? Zas každému nie. Ale ty si výnimočná." ten jej úsmev. Zastavte niekto čas prosím.

,,Výnimočná, hej? A v čom?"

,,Už len to, že si, je výnimočné. Ty si výnimočná sama o sebe. A vždy budeš."

,,Ja nie som výnimočná. Možno pre niekoho, ale nie som." postavila sa a pozerala na modrú oblohu bez mrakov. Pomaly som k nej podišiel, postavil sa za ňu dozadu a pošepkal jej:

,,Pre mňa si a aj vždy budeš." neodpovedala, len sa usmiala. To mi úplne stačilo. Chcel som aby sa zastavil čas. To jedine som si prial.

Celý čas s ňou prebehol tak rýchlo, že sme si ani neuvedomili, že je už okolo piatej podvečer.

,,Kate? Je ti zima?" spýtal som sa jej.

,,Trochu." usmiala sa a sadla si.

,,Nechcem aby si ochorela. Tak preto sa pýtam." sadol som si k nej.

,,Kate?"

,,Áno?"

,,Všimla si si, ako sa na seba pozerajú Luke a Chloe?"

,,Áno, všimla.. Mám taký pocit, že sa tam odohráva nejaká chémia." zasmiala sa a pozrela sa na mňa.

,,Niečo sa tam medzi nimi rysuje. Tým som si istý." jej oči ma hypnotizovali. Pozrel som sa do nich a videl som všetko, čo som potreboval vidieť.

,,Hej no. Ja už len čakám, kedy mi Chloe oznámi, že sú spolu."

,,Čo povieš na to, keby sme ich dali dokopy my dvaja?" navrhol som a jej oči sa znova stretli s tými mojími.

,,Hmm... Súhlas."

,,Čo navrhuješ?" usmial som sa.

,,Hmm... Mali by sme sa snažiť aby boli čo najviac spolu. Skús Lukeovi hovoriť o Chloe a ja tak skúsim hovoriť Chloe o Lukeovi. Neurobili by sme niečo ako opekačku? Vieš... Oheň, párky. Hviezdna obloha, romantika." zasmiala sa.

,,Tvoje rozmýšlanie sa mi páči. Súhlasim." kývol som. Hviezdna obloha? Romantika? To sa mi páči. Čo ak si ju získam? Čo ak si získam jej dôveru? Už sa teším na tú opekačku.

O pól hodinu neskôr som šiel odprevadiť Kate domov. Prečo neexistuje možnosť zastaviť čas? Zostal by som s ňou tam naveky. Len ja a ona. Nikto iný. Stáli sme pred jej domom.

,,Sme tu." pozrel som sa na dom, kde býva a následne na Kate.

,,Ďakujem ti za dnešok. Na jednej strane som aj rád, že sme vypadli zo školy."

,,Aj ja ti ďakujem za dnešok. Bolo super." usmiala sa na mňa a ja som jej úsmev opätoval.

,,Zajtra sa vidíme. A teraz už bež, lebo nechcem aby si mi prechladla." zasmial som sa a ona len prikývla.

Kate

Keď som odišla s Dannym von, som sa cítila nie moc dobre. To, že som sa mu vyplakala, mi veľmi pomohlo. Uľavilo sa mi a dôvera voči nemu trochu narástla. Aj tak som sa bála otvoriť. Aj keď dnešok bol fakt úžasný. 

Keď som prišla domov, hneď ma prepadla mama.

,,Kate? Kde si bola?" 

,,Vonku." nesnažila som sa jej klamať, ani nič také. Väčšinou som sa s ňou o všetkom rozprávala.

,,S tým chalanom, ktorý ťa odprevadil?" pozrela sa na mňa a hneď svoju pozornosť presmerovala lievancom, ktoré trebalo pretočiť na druhú stranu. Veľmi príjemná vôňa sa šírila domom.

,,Ty ma sleduješ?"

,,Matka predsa musí vedieť o všetkom. Kto to je?" hneď mi položila ďalšiu otázku a ja som sa zasmiala.

,,Kamarát. Volá sa Danny a je to milý chalan." usmiala som sa a pristihla som sa ako sa červenám.

,,Kamarát? Dokedy?" zasmiala sa mama.

,,MAMI! Nezačínaj zase..." smiala som sa, ale nebolo to príjemné.

,,Dobre. Ale chcela by som ho spoznať. Neprinesieš ho k nám na kávu? Nech si ho môžem prezrieť?" toto mi chýbalo.

,,Ach mami. S tebou to je hrozné." zasmiala som sa, vtisla jej pusu na líce a odišla hore do izby. 

Tak ešte jedna😍Ako sa Vám páči?🙊Povoluje Kate?💕
_Devil_Angell_ 🖤