Kate
Akonáhle som prišla domov, hodila som tašku na zem a namierila som si to rovno do svojej malej, za to ale útulnej izby.
Všade sa nachádzali plagáty, citáty a fotky Markusa. Na jednej som bola s ním. Usmievali sme sa a kamarátsky ma objímal okolo ramien.
Z očí mi zrazu stekali prúdi sĺz. Zobrala som obrázok, ktorý bol v modrom ráme, jeho obľúbenej farby a hodila som to o stenu. Sklo sa rozbilo aj s rámom a vypadla z nej tá fotka.
Cítila som sa hrozne zle. Rámček som radšej nechala na zemi a schovala som sa do náruče postele a mäkkej periny. Príjemne ma hriala a zakryla ma pred vonkajším svetom. Zakryla ma pred bolesťou, stratou, pred sebou.
Objimala ma náruč periny a tak som aj zaspala. Ponorila som sa do ríše, kde nie je strach, bolesť ani nenávisť. Len číra láska...
Danny
Šiel som domov zo školy a rozhodol som sa, že si jú nájdem na sociálnej sieti. Nebolo ťažké ju nájsť. Keďže mám kamoša, ktorý vedel ako sa volá. Poslal som jej žiadosť o priateľstvo a čakal, kým ju príjme.
••••••••••••••••••••••••••••
Bol som doma, ležal som vo svojej posteli a len tak sa pozeral do stropu. Ten pocit, keď sa vám niekto páči, ale tak nejak vás ignoruje, je strašný. Prečo keď sa mne niekto zapáči, to skončí takto? Som škaredý? Som protivný? Spravil som niečo zlé? Tieto otázky mi behali hlavou. Odvrátil som svoj zrak na notbuk. Žiadne upozornenie. Stále mi to neprijala. Ja budem čakať. Verím, že to príjme.
21:22
Kate Winsentová prijala vašu žiadosť o priateľstvo.
Vedel som, že mi to príjme. Spravilo mi to radosť. Pozeral som si jej profil. Ako môže byť niekto tak nádherný? Tie jej oči, úsmev. Narazil som na citát, ktorý bol o sklamaní. Sklamaní z lásky. Asi viem, prečo je takáto. Že by ju nechal priateľ? Rozišli sa? Tak toto si zistím. Musím! Chcem vedieť, aký debil bol schopný nechať takú babu, ako je Kate.
Napísal som jej.
"Ahoj Kate :))"
Neodpísala. Tušil som to. No nevadí. Veď ráno ju znova uvidím. Musím ju vidieť.
6:00
Ráno. Vôbec sa mi nechce vstať z postele. Ale zároveň chcem vidieť Kate. Chcem sa s ňou aspoň rozprávať. Dívať sa jej do krásnych očí. Ach...
Odišiel som zo svojich myšlienok a šiel som sa obliecť.
Bol som hotový a šiel som sa obuť. Vzal som si kľúče a vybral sa do školy.
Stojím pred školou s kamarátom a pozerám sa na ňu. Stojí na druhej strane s kamarátkou. Je taká nevinná a krásna. Viem, že je iná ako ostatné.
Kate
Do školy som šla skoro po štyroch. Cítila som sa hrozne. Ešte k tomu mi včera poslal žiadosť o priateľstvo ten Danny, ak si dobre pamätám. Nechápala som, čo čakal keď mi napísal. Nemala som chuť odpisovať žiadnemu chalanovi.
,,Kate!!!" vrieskala na mňa Chloe a mierila si to ku mne s otvorenou náručou. Objala som ju a celá šťastná skákala na mieste.
,,Tebe dnes čo je? Zjedla si nejakú akčnú kašu?" nadvihla som oči a pobavene som sa pozerala na to, ako celá žiari. Nešlo sa neusmiať nad jej radosťou.
,,Mne? A tebe je dnes čo? Ráno ťa zrazilo auto? Fakt vyzeráš zle." ľútostivo sa na mňa pozrela. Nemala som to rada. Nechcela som aby ma ľutovali.
,,Celý čas sa na teba pozerá." mrkla očkom po tom chalanovi. Chvíľu mi trvalo kým som prišla na to, čo vlastne hovorí. Bola som príliš zahĺbená v myšlienkach.
,,A ja s tým akože čo?" pretočila som oči v stĺp a radšej si to namierila do triedy, kde na mňa nedovidel. Bolo to jediné bezpečné miesto. Sadla som si na svoju ,,úžasne pohodlnú" stoličku a čakala, kedy zazvoní na hodinu.
Danny
Pozrela sa na mňa zabíjackym pohľadom a len tak odišla do triedy. Spravil som jej niečo? Nenávidí ma? A prečo by mala? Veď som jej nič nespravil a ani jej nič nepovedal. Prečo je taká? Preboha...
Dozvedel som sa, že máme byť v knižnici spoločne s jej triedou. Čas začať konverzáciu s Kate. Sedela oproti nášmu stolu a ja som šiel tam. Sedela tam s jej kamarátkou.
,,Ahojte." povedal som a sadol som si oproti Kate.
Kate
Sadol si k nám ten Danny. Mala som sto chuť odísť, ale ostala som. Chloe sa tak šťastne pozerala, že to až nebolo možné. Chcela, aby som sa konečne cez to všetko dostala. Ale bolo to príliš čerstvé. Nechcela som začať odznova, keďže som nebola schopná ani zabudnúť.
,,Ahojte." pozdravil sa nám. Bez záujmu som si začala kresliť do zošita nejaké nezmysly.
,,Ahoj." milo sa pozdravila Chloe a celá žiarila ako slniečko. Nenápadne ma kopla, aby som sa aspoň pozdravila, keď už nie som schopná konverzácie a milého výrazu.
,,Mm. Čau." snažila som sa aspoň o úsmev. Ale mám pocit, že to bolo viac než hrozné. Radšej som pokračovala v činnosti, zvanej kreslenie.
,,Čo robíte?" spýtal sa.
,,Ale nič zaujímavé." povedala Chloe. Ja som si naďalej kreslila.
,,Čo kreslíš?" milo sa pozrel do môjho zošita a zároveň aj na mňa...
,,Ale nič. Len nejaké nezmyselné čarbanice." snažila som sa tváriť milo, ale mala som sto chutí odísť. Bolo mi to nepríjemné.
,,Čarbanice? Podľa mňa je to pekné." usmial sa.
,,Môžem sa pozrieť?" spýtavo mi zahľadel do očí. Nie. Zabudni na to. Láskavo sa postav a vypadni.
Namiesto toho som povedala:
,,Keď chceš..." celkom som aj oľutovala, že som nepovedala to, čo som prvotne chcela.
,,Pripadá mi to smutné. Si smutná?" Chloe sa vyhovorila, že ide na wécko. Už len toto mi chýbalo...
Cítila som sa hrozne blbo. Chcela som odísť preč, ďaleko od neho. Bol úplne iný ako Markus. Ten, keď sme sa zoznámili, ledva pól slova povedal. Tento tu sa len pýta a pýta a všetko ho zaujíma. Otravovalo ma to.
,,Vidím na tebe, že si smutná. Prečo? Tie tvoje statusy sú... Depresívne a smutné. Rozchod?" bol citlivý. Ale aj iný ako Markus.
,,Teba to nemusí trápiť." odfrkla som hnusne. Strácala som nervy. Táto téma bola veľmi citlivá. A nehodlala som to práve s ním rozoberať.
,,Rád by som ti pomohol, vieš? Je vidieť, že sa trápiš. Ja viem, že ťa ledva poznám, ale viem, že si iná."
Ahojté♥Takto večer sme si pre Vás s _Devil_Angell_ pripravili novú kapitolu♥Ako sa Vám páčila?♥Poteší nás každý coment aj vote♥
_Devil_Angell_ ♥
BẠN ĐANG ĐỌC
•I Love Her•✔️
Lãng mạn,,Mám mu ísť zatlieskať za to, že sa moje srdce práve rozbilo na milión malých kúskov?!"
