•I Love Her•✔️

•Thirty Five•

Danny

Celý deň v škole prebehol úplne bez problémov a úžasne. Cez prestávky som bol s Kate. Rozprávali sme sa, smiali a ja som si užíval jej prítomnosť.
No každý pekný deň sa zrejme musí niečim pokaziť. Však?

Markus

Bol som zničený, veľa vecí som pokazil, zničil, urobil som veľa chýb, ktoré ma stáli mnohé utrpenia. No nečakal som, že kvôli veciam, ktoré som pokazil, stratím aj Kate, ktorá tu bola, keď mi bolo zle.

Bol koniec školského dňa. Hľadal som Kate. A keď som ju konečne našiel, vybral som sa za ňou...

,,Kate?" prihovoril som sa k nej.

,,Markus..." pozrela sa na mňa a chcela odísť.

,,Nie, nechoď. Počkaj."

,,Prečo to robíš Markus? Prečo? Raz tu si, potom zmizneš a teraz sa znova objavíš. Prečo?" videl som na nej že zadržiava slzy.

,,Kate... Všetko ti vysvetlím." vzdychol som si a začal.

,,Vieš... Keď som ťa spoznal, bola si pre mňa niečo nové. Nikdy som si nepomyslel, že zrazu len tak zmiznem. Ver mi. Kate. Keď si za mnou prišla a spýtala sa ma, či nebudeme niečo viac, nevedel som ti odpovedať. Bál som sa. Bál som sa, že ti ublížim. A k tomu... K tomu som bol zaľúbený do niekoho iného. Ale nepovedal som ti to. Pretože by som vedel, že by ti to ublížilo. Ale potom keď som odišiel a len tak zmizol, som si niečo uvedomil... Uvedomil som si, že ty si iná. Ty si iná ako ostatné. A preto... Preto ti už viem odpovedať na tvoju otázku. Kate... Moja odpoveď je áno." celý čas som sa na ňu pozeral.

,,Iná ako ostatné? V čom som iná? Prečo si mi nepovedal, že ma nechceš? Ublížil si mi oveľa viac, než keby si mi povedal pravdu." videl som ako nezvládala boj zo slzami.

,,Ja viem. Do kelu! Bol som idiot. Ja viem. Kate, uvedomil som si, že ťa mám viac než len rád. Odpusť mi to. Odpusť mi všetko čo som ti spôsobil. Prosím." prišla tam kamarátka Kate a prekvapene sa na nás pozrela. Nepovedala ani slovo.

,,Odpustiť ti to? Áno, jedna moja polovička po tom túži odkedy si sa vzal a odišiel. Ale druhá značne protestuje. Nepros sa mi. Nesedí mi to na teba." pozrela sa na mňa a ja som si zrazu prišiel ako totálny kretén.

,,Teraz si o mne myslíš boh vie čo. Ja viem. Ale budem sa snažiť o to, aby si mi odpustila."

,,Nesnaž sa." povedala a otočila sa na odchod. V zápäti som ju chytil za ruku, pritiahol k sebe a pobozkal ju.
Nečakal som, že sa mi vrhne okolo krku, ani že bude veselo kričať moje meno. Avšak to, keď sa odo mňa odtrhla, ma veľmi zabolelo.

,,Toto si mal spraviť predtým než si odišiel, nie teraz." povedala to so slzami v očiach.

Kate

Bol to krásny deň, kým ma nezastavil Markus a nepokazil všetko, čo mohol.

Prišlo mi ho ľúto. To ako sa správal, to čo rozprával, ma hrozne miatlo. Nebudem tu myslieť na to, keby prišiel o trochu skôr, čo by sa tým zmenilo? Nič. Nemal odísť, nemal ma tu nechať samú.

Čakala som od neho všetko, ale to, že ma chyti a pobozká, to nie. V mojom vnútri hral pocit, ktorý však nebol taký ako s Dannym. Nehrali žiadne ohňostroje, skôr pesničku, kde obecenstvo plače, pretože je tak srdcervúce.
Keď som sa odtrhla, cítila som sa príšerne. Nechcela som aby ma pobozkal. Síce som na to čakala odkedy odišiel, ale teraz som to nechcela. Nevedela som, čo som chcela.

Prečo som si dopekla priala aby sa vrátil?

Chcela som utiecť, ale všimla som si Chloe ako na mňa smutne pozerá a ukazuje prstom na niečo. Keď som sa pozrela tým smerom a uvedomila si, že to načo ukazuje je Danny, ktorý pravdepodobne celý incident krásne videl, som sa cítila ešte horšie ako na začiatku.

Rozbehla som sa k nemu. Očakavala som, že odo mňa odíde, očakávala som, že ma od seba odsoti, že na mňa nakričí. Bola som pripravená na všetko.

Nič nepovedal. Vôbec nič. Bol ako bez duše. Slzu ktorá mu stiekla po líci, som si všimla. Len sklonil hlavu a niekam si to mieril. Nezastavila som ho. Len som šla za ním. Celú cestu nič nepovedal. Ako keby ani nedýchal. Ocitli sme sa v parku. Danny si sadol na lavičku a z ruksaku vzal krabičku cigariet. Jednu si priložil na pery a následne ju zápalil.

,,Prečo? Hm?" šepol. Skoro ho ani nebolo počuť.

,,Ja neviem prečo. Neviem čo to do neho vošlo, neviem prečo prišiel, neviem čo odo mňa chce, neviem..." prehrabla som si nervózne vlasy a podoprela som si hlavu rukami, pričom som sa pozerala do zeme.

,,Kate. Pamätáš sa na opekačku a na to, ako padala hviezda? Vedel som čo si si priala. Vedel som, že si si priala aby sa vrátil. Teraz je tu. Vrátil sa. Zo sekundy na sekundy sa tu len tak objavil. Dokonca... Dokonca ťa stihol už aj pobozkať. Mám mu ísť zatlieskať? Mám mu ísť zatlieskať za to, že mi ťa vzal? Mám mu ísť zatlieskať za to, že sa moje srdce práve rozbilo na milión malých kúskov?!" postavil sa z lavičky. Tiež si nervózne prehrabol vlasy.

,,Danny. Ja som nechcela aby ma pobozkal. Áno, chcela som aby prišiel, ale pochop to. Stratila som človeka, ktorý mi v tej dobe bol najbližší. Je normálné, že som ho chcela späť. Ako vidím, nemala som si vôbec nič želať... Príde mi toto celé ako pritiahnuté za vlasy..." celý čas som nezdvihla hlavu od zeme. Nepozerala som sa na Dannyho, ale do zeme.

,,Po celý čas. Po celý ten čas som ti vravel, ako si ťa nezaslúži. Po celý ten čas som v hádankách rozprával o tebe. Po celý ten čas som nechcel nič iné, len byť s tebou a pomôcť ti zabudnúť na neho. Po celý ten čas ťa ľúbim. Šialene!" počula som ranu. Nadvihla som hlavu a videla, ako Danny udrel so stĺpa.

,,Nie je šialené ľúbiť. Nie je šialené mať city." postavila som sa aj ja. Podišla som k nemu, ale odstúpil odo mňa.

,,Máš pravdu. Ale je šialené ľúbiť niekoho, koho srdce patrí niekomu inému." plakal. Znova plakal.

,,Vieš Kate... Hrozne ma bolel ten pohľad. Ten pohľad na to, ako ťa pobozkal. Mal som chuť tam ísť a vraziť mu. Ale nespravil som to. Pretože... Pretože viem, čo všetko pre teba znamenal alebo znamená. Radšej som trpel pri pohľade na to, ako ťa pobozkal po tom, čo som to ráno spravil ja." zotrel si slzy stekajúce po jeho tvári a podišiel ku mne bližšie. Schytil moju tvár do svojich rúk a pokračoval.

,,Radšej budem trpieť len preto, aby si ty bola šťastná. Radšej budem hľadieť na to, ako si šťastná s iným. A to len preto, že ťa neskutočne, šialene ľúbim." popritom ako rozprával a pozeral sa mi hlboko do očí, plakal.

,,Danny... Markus je minulosť, ktorú nevymažeš. A ver mi, že po tom všetkom, po tých preplakanych nociach, nie je Markus príčinou môjho šťastia. Som zmätená. Zo všetkého..."

,,Fajn. Verím ti... Uhm. Takže si zmätená aj zo mňa. Fajn." pustil moju tvár, vzal si ruksak a ešte raz ku mne podišiel bližšie.

,,Som tu pre teba. Aj keď si zo mňa zmätená..." utrel si krv, stekajúcu po jeho ruke, ktorou udrel do stĺpa.

,,Rozhodni sa. Vieš kde ma nájdeš." nahol sa ku mne, dal mi bozk na čelo a s plačom odišiel.

,,Danny!" zakričala som za ním. Síce sa otočil, ale nepozrel sa na mňa a nepovedal nič.

Prišla som k nemu a objala som ho. Cítila som ako celý stuhol od prekvapenia. Po chvíli však objatie opätoval. Keď som ho pustila, odišiel preč. Pozerala som sa za ním ako smutne odchádza.

A pritom dnešok vyzeral tak nádherne. Prečo sa to muselo pokaziť.

Prečo si prišiel Markus?

Tak dnes ešte jedna❤️Ten náš Danny😍Je úžasný😍Ako sa Vám páčila dnešná bonusovka?😇
_Devil_Angell_ 🖤