•I Love Her•✔️

•Fourteen•

Kate

Boli sme na tej lúke, kde aj minule. Cítila som sa tu taká uvoľnená a spokojná. Keby aj môj život vyzeral tak krásne, ako táto lúka.

,,Ako to myslíš?" spýtal sa ma Danny.

,,Keď som tu, tak necítim bolesť... Akonáhle sa vrátim domov, ma tá bolesť ničí..." sklonila som hlavu.

,,Ja tu s tebou zostanem dokedy budeš chcieť." pohladkal ma po chrbte.

,,Heh. Celý život?" usmiala som sa cez slzy, ktoré sa dreli na povrch.

,,Ak chceš, kľudne." usmial sa na mňa a pohladkal ma po tvári.

,,Pochybujem, že by si tu ostal celý život."

,,Prečo?"

,,Neviem. Každý vždy odíde. Nič nie je večné." zobrala som si paličku a hrabala ňou do zeme.

,,Každý nie." pozrel sa pred seba.

,,Ako to vieš?" pozrela som sa na neho.

,,Pretože ak ma niekto niekoho rád, neopustí ho."

,,Hah... To je irónia. Ak prestaneš mať rád? Tak... Tak potom čo? Láska je k nenávisti najbližšie."

,,Myslíš, že práva láska tiež?" pozrel sa na mňa.

,,Hej..."

,,To nie je pravda. Ver mi. Keby... Kebyže ja mám niekoho ľúbiť, tak ľúbim z pravej lásky. A nikdy toho dotyčného neopustím. Nie som ako ostatný. To asi preto." zasmial sa a pozrel sa do zeme.

,,Ale čo ak toho koho si schopný ľúbiť celý život, neľúbi teba?" upriamila som na neho všetku svoju pozornosť a išlo ma zodrať od smútku...

,,Musíš sa cez to dostať a nájsť niekoho, kto bude o tvoju lásku bojovať."

,,Ale ja nechcem aby niekto bojoval o moju lásku."

,,Ale čo ak ten ktorý o tvoju lásku bojuje je úplne iný, ako ten, ktorý o tvoju lásku nebojuje."

,,Mňa to už ale nezaujíma. Ja nechcem ľúbiť... Už nie..." slzy mi pomaly stekali po líci a pozerala som sa na kvet, ktorý bol sám... Úplne sám. Ako ja.

,,Poď sem." posunul sa ku mne a objal ma.
Mlčala som a nechala som nech ma objíma. Po chvíli som mu objatie opätovala. Bolo mi dobre. Aspoň som sa mohla vyplakať niekomu na ramene. Ak mám pravdu povedať, trochu sa mi uľavilo.

Danny

Sedeli sme na tráve a objímal som ju. Tak veľmi som dúfal, že bude v poriadku. No mýlil som sa. Plakala. Jej plač sa nedal zastaviť. Kolísal som sa s ňou zo strany na stranu. Pomaly som sa od nej odťahoval. Pozrel som sa jej do očí. Bol som pri nej tak hrozne blízko. No aj napriek tomu som sa nepokúšal o to, pobozkať ju. Chytil som ju za ruky a povedal jej:

,,Som tu pre teba. Vždy tu pre teba budem."

,,Mmm..." sklonila hlavu a plakala.

,,Neplač prosím. Trhá mi to srdce..." objal som ju znova a hladkal ju po vlasoch.

,,Dlho som už neplakala. Heh..." zasmiala sa a zotrela si slzy.

,,Usmej sa. No tak."

,,Usmejem sa teraz a čo ďalej? Smútok príde znova."

,,Nepríde. Ja to nedovolím."