•I Love Her•✔️

•Thirty•

Kate

Keď sa ku mne Danny začal približovať, myslela som si, že ho odstrčím a potom utečiem. Ale na moje prekvapenie som len ostala stáť a čakala čo spraví. Aj keď som to tušila. Keď sa jeho pery dotkli letmo tých mojich, v mojom žalúdku sa odohral pestrofarebný ohňostroj motýľov.
Netušila som, odkiaľ sa ten pocit mohol nakopiť a potom následne vybuchnúť. Prišlo mi to ako nekonečná chvíľa. Krásna nekonečná chvíľa. Hneď na to som sa zahriakla, aby som si krotila svoje búrlivé emócie, ktoré sa len tak vydrali z hĺbky mojej hlavy a veselo si v nej teraz pospevovali.

Keď mi zazvonil mobil, mala som čo robiť aby som tam nezačala hrešiť ako diabol, pričom by som ten mobil s veľkou radosťou rozbíjala o zem.
Pozrela som sa na mobil a keď som zistila kto volá, myslela som si, že Chloe zabijem. Danny kývol hlavou nech ho kľudne zdvihnem a tak som teda učinila.

,,Čo je Chloe?" skoro som tú otázku zakričala. Ale našťastie som sa dokázala krotiť.

,,Vyrušila som ťa? Len ti musím niečo súrne povedať. Neviem či to ale je pravda." Chloe znela prekvapene a vystrašene zároveň. Jej hlas miestami znel až naliehavo.

,,Chloe. Čo sa deje?" položila som jej znova tú otázku, ale o trošku zreteľnejšie a s menším hnevom ako prvotne.

,,Mám také tušenie, že som videla Markusa." oznámila mi to veľmi potichu, takmer nepočutelne a moje srdce vynechalo tri údery.

,,To nie je možné." hneď som začala protestovať.

,,Kate... Zlatko... Viem čo som videla, možno to bol len niekto kto sa na neho podobal, ale neverím tomu. To by muselo byť fakt jeho dvojča."

,,Nie. Nech si videla čokoľvek, nemohol to byť on. Neverím tomu." stála som si za svojim.

,,Ako myslíš. Ja som ti to len povedala, pretože som to mala za potrebu ti to povedať. Aj tak si tým nie som moc istá. Ja musím. Pa." bez toho aby som odpovedala, zložila. Typická Chloe.

,,Deje sa niečo?" ozval sa za mnou Danny, pretože asi videl môj nepríčetný výraz v tvári. Ale snažila som sa nevnímať to, čo mi povedala Chloe.

,,Uhm... Nie, nič. Som v poriadku. Len Chloe." usmiala som sa sama pre seba a snažila som sa zmiasť moje pocity.

,,Vážne?" objal ma zozadu Danny a ja som sa aspoň na moment upokojila.

,,Áno, vážne. Odprevadiš ma domov?" spýtala som sa ho a snažila som striasť zo seba všetko.

,,Samozrejme."

Danny

Bola to taká krásna chvíľa, ktorú prerušilo zvonenie mobilu Kate.
Keď hovor zrušila, pripadala mi ako keby nebola vo svojej koži. Povedala, že je všetko v poriadku. Keď som ju zo zadu objal, cítil som sa šťastne. Pri bozku, aj keď naozaj krátkom neprotestovala a teraz ju môžem objímať. No mohol byť tento deň ešte lepší?

Šiel som Kate odprevadiť domov. Celú cestu sme mali prepletené prsty. Najradšej by som ju od seba nepustil. Aj keď som jej ešte nepovedal čo k nej cítim, viem, alebo aspoň cítim, že je to na dobrej ceste.

Stáli sme pred jej domom a Kate stála oproti mne. Vzal som jej ruky do svojich rúk a zanechal tam malý bozk.

,,Ďakujem ti za dnešný deň." povedal som a usmial som sa.

,,Aj ja ďakujem." usmiala sa na mňa.

,,Bol to asi najkrajší deň za môj celý život." zasmial som sa.