•I Love Her•✔️

•Forty Two•

Kate

Po tom, čo som utiekla domov, keď mi Danny dal na výber, som sa skryla pod paplón a tak ostala po zvyšok večera. Samozrejme, mama si toho všimla a okolo desiatej mi prosebne klopala na dvere. Nemohla som ju odmietnuť, bola to moja mama a očividne sa o mňa strachovala. Inak by neklopala na dvere.

,,Kate? Čo sa ti stalo?" Sadla si vedľa mňa a ja som sa jej oprela o rameno.

,,Markus ma dneska odchytil v parku, nechcel nič iné, len sa porozprávať a tak som ho vypočula. Nič zlé nerobil, o nič sa nesnažil... Vtedy prišiel Danny a strašne sa nahneval. Povedal, že si mám vybrať. On alebo Markus. A ja sa momentálne akurát tak chcem stratiť, zmiznúť, prestať existovať."

,,Kate... Keď niekoho vážne ľúbiš, nerozhoduješ sa. Vieš presne, že áno, teba chcem a nikoho iného." Pohladkala ma po vlasoch.

,,Lenže ja neviem čo cítim. Ja ich obidvoch mám rada. Klamala by som, keby som teraz povedala, že Markusa neznášam. Mami... Ty si ho nevidela. On bol úplne zničený... Nechcem nikoho z nich stratiť..."

Mama nepovedala nič, len ticho mi zašepkala, že ma chápe a vždy bude na mojej strane, na čo následne odišla a nechala má samú s mojimi myšlienkami...

***

Na druhý deň som sa nakoniec odhodlala ísť do školy. Ani ma neprekvapilo prečo tu nie je Danny. Nečakala som, že po tom všetkom príde. Hneď ale, keď som zbadala Lukea, tak som si to k nemu namierila.

,,Ahoj... Nevieš kde je Danny?" Opýtala som sa ho, i keď som to vedela až príliš dobre.

,,Neviem... Pravdepodobne zaspal a je teraz doma." Pokrčil ramenami.

,,Alebo fajčí a pije..." Povedala som si skôr pre seba, ale Luke ma počul a prekvapene sa na mňa pozrel. Ja som rýchlo utiekla do triedy a celý deň som sa tvárila, že neexistujem. Bol to strašne podobný pocit tomu, čo som cítila keď odišiel Markus.

Celé tri dni som teoreticky nerobila absolútne nič. Len som chodila do školy alebo spala. Minimálne pre mňa to neboli dôležité veci. Cítila som sa nie veľmi dobre.

"Ahoj... Pozri Kate. Asi ma porazí, myslím, že teba tiež. Neporozprávali by sme sa? Sľubujem, že nič nebudem skúšať... Len sa potrebujem rozprávať..." Pípla mi okolo obeda správa od Markusa. Nemala som náladu a presne vystihol môj dočasný stav.

"Prečo nie? Ešte chvíľu a sa zrútim ako balíček karát." Odpísala som a išla sa obliecť. Viem presne kde ho nájdem a kedy, poznala som ho už ten piatok.

***

Čakala som pred stromom v parku. Hrozne som sa nudila a bola som strašne unavená. Keď som sa obzerala pred seba, som takmer mala pocit, že vidím Dannyho.

Danny...

Mala som chuť sa k nemu rozbehnúť. Vyzeral viac než príšerne. Ale nemohla som. Keby chcel, prišiel by za mnou hneď ako ma uvidel. Ale neurobil nič, len zostal stáť. Tak som sa snažila tváriť, že ho nevidím a modlila sa k všetkým svätým, aby teraz neprišiel Markus. Po chvíli Danny odišiel, pravdepodobne to vzdal. Tlačili sa mi slzy do očí, ale snažila som sa ich odohnať.

Ani nie minútu po Dannyho odchode prišiel Markus.

Ďakujem bože...

Prišlo mi to nefér aj voči Dannymu. Že som teraz s niekým, koho on neznáša a kvôli komu sa všetko pokazilo. Sama som bola zničená. Ale nešli sme sem robiť nič zlé, nič prečo by som si mala niečo vyčítať. Sám mi to Markus sľúbil a ja viem, že čo sľúbi, to dodrží.