•I Love Her•✔️

•Five•

Kate

Práve som znudene vchádzala do školy. Mala som toho akurát tak dosť. Pri predstave, že tu budem musieť tráviť zlých sedem hodín, sa mi obracal žalúdok.

Práve som si vyberala veci zo skrinky, keď ku mne prišiel Mateo. Oprel sa mi o skrinku a hnusne sa na mňa pozeral. Do očí sa mi tlačili slzy.
Bol to najlepší kamarát Markusa. Vždy spolu trávili čas, boli si ako bratia. Teda, predtým než sa Markus zmenil a predtým, než zmizol.

,,Chcel som ti len povedať, že sa bez teba má Markus oveľa lepšie. Kámo, mala si ho vidieť s jeho priateľkou. Sú neskutočne zlatý." začal sa smiať.

"Je to klamstvo! Pohádali sa! No tak Kate! Never takým somarinám."

Ale aj tak to bolelo, veľmi to bolelo. Zrazu sa k nám navalil Danny a to mi úplne stačilo. Ani som nemala potuchy o čom sa rozprávajú. Bola som skrytá v sebe a všetko vo mne sa trhalo na malé kúsky. Bolela ma myšlienka, že Markus by mal inú. Trhalo ma to. Som ale rada, že Danny zakročil. Pri minulej stretávke som skončila s modrinou, pretože ma zhodil zo schodov.

Danny si ho zavolal vonku a ja som zatiaľ zobrala veci a zmizla som. Nechcela som byť v škole. Budem mať čo vysvetľovať doma rodičom, keď zistia ako často sa ulievam zo školy. Ale v tejto chvíli mi to bolo jedno.

Chcela som sa stratiť. S Mateom sa mi vrátili bolestivé spomienky. Znepriatelil sa s Markusom a teraz... Teraz som ja tá, ktorá za všetko môže. Preto ma tak nenávidí.

Danny

Pobil som sa s tým hajzlom. Nechcel som, aby ma takto videli v škole a tak som si šiel po tašku a rýchlosťou vetra som vybehol zo školy. Netuším, kam zmizla Kate.
Vzal som nohy na plecia a utekal som domov. Rodičia by mali byť v práci. Ešte že tak. Lebo by som sa nevyhol otázkam, že čo sa mi stalo.

Otvoril som dvere do domu a vbehol som do kúpelne. Zatvoril som dvere a začal hľadať lekárničku. Zrazu niekto zaklopal na dvere.

,,Synček, si v poriadku?" toto som nečakal. Mama je doma? Tak a som v kaši.

,,H-hej mami."

,,Stalo sa ti niečo?" nakukla cez dvere.

,,Mami..."

,,Preboha! Danny! Čo sa ti stalo? Z čoho tie škrabance?" vedel som, že sa toto spýta.

,,Nič to nie je."

,,Bil si sa. Však?"

,,Hej mami. Nebudem ti klamať. Bil som sa a neľutujem to."

,,S kým a prečo?!"

,,Nerieš to."

,,Ale budem to riešiť. Povedz. S kým si sa bil a prečo."

,,Kvôli jednej babe mami! Stačí?!" znervóznel som, keď som si spomenul na toho hajzla.

,,Kvôli babe?"

,,Hej. Počula si."

,,No dobre... Poď, ja ti to ošetrím." vybrala zo skrinky lekárničku. Po chvíli som síkol od bolesti. Zaštípalo to. Na tvári som mal pár škrabancov, ale vôbec som si to nevšímal. Mama ma ošetrila a ja som šiel do svojej izby. Dnešný deň som si takto nepredstavoval...

Ležal som na posteli a premýšlal. Ešte nikdy som sa nepobil kvôli nejakej babe. Ja som sa asi zbláznil. Ale nie. Nezbláznil. To ona ma pobláznila. Pobláznila moju hlavu, moju myseľ.

"Ďakujem..." pípla mi správa. Vzal som do rúk mobil a pozrel sa, kto mi napísal. Bola to Kate a v správe stálo "Ďakujem..." Aj keď len jedno slovo, ale bolo to od nej. A potešilo ma to.

"Nemáš začo. Si v poriadku?" odpísal som jej.

"Hej, som..."

"Určite?"

"Určite..."

"Kto to vlastne bol? Teda... Ak mi to chceš napísať."

"Nikto zaujímavý..."

"Tomu neverím. Keby to nebol nikto zaujímavý, nezľakla by si sa tak."

"Nechcem sa o tom rozprávať."

"Mrzí ma to. Rád by som ti pomohol..."

"Vravela som. Mne už niet pomoci..."

"Ale je. Len ty si to nechceš priznať a bojíš sa..." podľa mňa sa bojí, že sa niečo stane. Tak rád by som vedel, čo sa pred tým stalo. Chcel by som vedieť, čo jej ten bývaly priateľ spravil...

"Možno sa bojím, možno nie. Ale teba to nemusí trápiť."

"A čo ak musí?" preboha, to čo som napísal? Ako vravím. Pobláznila moju hlavu.

"Nemusí..."

"Ako myslíš..." odhlásil som sa a mobil som len tak hodil na posteľ. Kiež by som sa s ňou mohol rozprávať. Porozprávať sa s ňou a ona by mi všetko povedala. Ale nedá sa to. Je tvrdohlavá. Ale chápem ju...

•••••••••••••••••••••••••

Šiel som do školy a tam ma už čakal Luke. Pozdravili sme sa a namierili sme si to ku skrinkám. Obzeral som sa okolo seba a nikde som nevidel ju. Kate. O takomto čase tu stála pri skrinkách tiež a dnes tu nie je...

Na prestávke som vyšiel spolu s Lukeom na chodbu. Nebola tam. Kde je? Prečo tu nie je? Zazrel som babu, ktorá s ňou bola vtedy v knižnici.

,,Luke? Hneď som tu." povedal som a šiel som za tou jej kamarátkou.

,,Ahoj. Ty si kamarátka Kate, však?" opýtal som sa.

,,Áno, som. Prečo?"

,,Ja len... Kde je?"

,,Neviem. Od rána sa mi neozvala..."

,,Ako to myslíš?"

,,Neviem kde je a prečo neprišla do školy. Od včera som ju nevidela..." len som sa na ňu pozrel s vypúlenými očami. Stál som tam ako obarený.

Ahojté :3 Tak máme tu pre Vás novú kapitolu *.* Ako sa Vám páčila?♥Čo ai myslíte? Ako to bude ďalej?♥
_Devil_Angell_ ♥