•Twenty Four•

1.3K 58 0
                                        

Danny

Včerajší prežitý deň s Kate bol super. Aj napriek tomu, že chcela plakať, udržala sa a usmiala sa. Keby som ju len tak naozaj mohol chytiť za ruku kedy sa mi zachce. Keby som ju len tak hocikedy mohol objímať. Ach, Kate...

Na hodine dejepisu som si znova začal len tak písať na papier.

"Tvoja vôňa je taká nákazlivá, až sa bojím, že sa ňou predávkujem. Tvoj úsmev je taký krásny, ako slnko na nebi. Nemôžem sa na teba prestať vynadívať. Začínam sa báť, že bez teba nebudem môcť dokázať dýchať..."

Sám neviem, odkiaľ ma toto všetko napadá.

Na prestávke sme stáli v bufete spolu s Lukeom. Luke sa usmieval ako nejaké slniečko.

,,Čo je?" spýtal sa ma.

,,Zjedol si vtipnú kašu? Prečo ten úsmev?"

,,Vieš... Niečo som ti nepovedal." poškriabal sa za uchom.

,,Ide o Kate? Ak áno, tak okamžite vrav!"

,,Nie, nie. Ide o Chloe..." usmial sa.

,,Počkaj." zasmial som sa.

,,Chceš mi povedať, že ty a Chloe ste... Ste spolu?"

,,Vyzerá to tak. Včera keď sme sa vyparili, šli sme spolu do parku. Nejak som to nevydržal a povedal jej, že ju mám zrejme viac než len rád. Ale... Ona nečakala ani kým to dopoviem, a pobozkala ma." usmial sa a pozrel sa pred seba.

,,Nie. Neverím." zasmial som sa znova a chytil ho za rameno.

,,Never. Vážne. Pochopil som, že ju ľúbim. Chápeš? Ja som sa do nej zaľúbil. Dnes ešte ideme po škole na obed."

,,Držím palce. Ale verím, že to dopadne skvele." bol som rád aj za neho. Konečne si Luke niekoho našiel.

Luke

Cez hodinu som sedel s Dannym. Danny si začal niečo písať. Pozrel som sa... Teda, nenápadne som sa pozrel, čo si tam píše. Zostal som len čumieť na to, čo to tam písal. Mal tam nejakú báseň alebo citát. O tomto poviem Chloe...

Na prestávke som zastihol Chloe na chodbe. Aké šťastie, že?

,,Chloe?" podišiel som k nej.

,,Luke." usmiala sa.

,,Nemám moc času, ale ide o Dannyho. Na hodine si písal nejaký citát alebo niečo také. Ale som si istý, že to bolo o Kate. Bolo tam niečo v zmysle, že bez nej nevie byť..." Chloe sa na mňa pozrela s vypulenými očami.

,,Nie... T-to vážne?"

,,Smrteľne vážne. Teraz bežím na hodinu. Vidíme sa. Pa." dal som jej pusu n líce. Ani neviem, ako som na to dostal odvahu.

Kate

Po prvej hodine som išla za Chloe. Vyzerala až prekvapujúco šťastná. Celá žiarila. Dokonca som videla okolo nej poletovať srdiečka. Pousmiala som sa nad tým. Bolo krásne vidieť, aká je šťastná.

,,Ty si zamilovaná až po uši." zasmiala som sa podišla k nej.

,,Noooo..." úplne zčervenela a ja som ostala prekvapene pozerať na Chloe.

,,Noooo?" snažila som sa dostať z nej odpoveď.

,,Vieš... Ja a Luke. No... My sme..." zakoktala sa a nedokázala dokončiť vetu. Ale to nevadilo, vedela som si domyslieť čo myslela.

,,Ty a on? Ste spolu?" vyhŕkla som a ona len prikývla, celá červená a šťastná.
Zakričala som na celú triedu a objala ju. Bola som za ňu neskutočne rada.

Po škole som stretla Dannyho, ktorý si to namieril rovno ku mne.

Danny

Zo školy som šiel rovno domov. Už sa nemôžem dočkať piatka. Po ceste domov som zbadal Kate. Tiež si to zrejme namierila domov.

,,Kate?!" zakričal som a zbehol k nej.

,,Ako sa máš?" úsmev som jej opätoval.

,, Žijem..." zasmiala sa.

,,Inak vieš o Lukeovi a Chloe?" spýtala sa ma.

,,Viem. Sám som tomu neveril. Za tak krátku dobu sa tak zblížili."

,,Hej no. Ale som za nich rada. Sú spolu zlatý."

,,To sú..." obzrel som sa okolo seba. Kiež by som mohol byť ja s Kate... Nič nepovedala, len pokračovala v ceste.

,,Ideš domov?" pohol som sa smerom k nej.

,,Áno."

,,Uhm... Kate? Ten piatok platí?"

,,Samozrejme, že platí... Aj keď sa stihli dať dokopy skôr, než som to predpokladala." zasmiala sa.

,,Tiež som si nemyslel, že to bude tak skoro. Ale... Som rád, že to platí." usmial som sa.

,,Nevadí. Aspoň si ju môžem doberať, ako ona mňa s..." zasekla sa.

,,Ako teba s?" nechápal som to. Chcela povedať s... S Markusom? Pri mojom pomyslení, som musel skloniť hlavu.

,,S Markusom..." to meno veľmi ťažko vyslovila. Zatriasla hlavou a tvárila sa, že sa nič nestalo.

,,Kate..." podišiel som k nej a objal ju.

,,To prejde." upokojoval som ju. Aj keď nedávala najavo, že ju to bolí.

,,Som v poriadku." uisťovala sa, aj keď som vedel, že v poriadku nie je.

,,Mne nemusíš klamať." pozrel som sa jej do očí.

,,Ja neklamem." tvrdohlavo si stála za svojím.

,,Si tvrdohlavá." postrapatil som jej vlasy a rozbehol sa preč. Vedel som, že toto baby nemajú radi.

,,Nie som tvrdohlavá!" zakričala na mňa a upravovala si vlasy.

,,Vôbec?" zastavil som a šiel späť k nej. Pomalým krokom.

,,Vôbec! Ani trochu." zasmiala sa, prišla ku mne a postrapatila mi vlasy. Rozbehla sa priamo k domu, ktorý bol už neďaleko.

,,Vôbec?" zastavil som a šiel späť k nej. Pomalým krokom.

,,Opováž sa!" výhražne ukázala prst pričom sa stále smiala.

,,Lebo?" zodvihol som ju na ruky a začal sa s ňou točiť.

,,Lebo sa k tebe už v živote neozvem."

,,Fajn, fajn, fajn." pustil som ju na zem. Boli sme od seba len o pár centimetrov ďalej. Víťazoslávne sa zasmiala.

,,Keď sa takto budeš usmievať vždy, asi sa na teba neprestanem dívať." usmial som sa.

,,Tak to aby som sa prestala usmievať." snažila sa zatváriť vážne, ale nešlo jej to.

,,Nejde ti tváriť sa vážne." zasmial som sa a pošteklil ju.

,,Ja viem."

,,Tak sa uvidíme zajtra. Lebo ako pozerám, tvoja mama zo mňa nestrhne oči." zasmial som sa potichu a nenápadne ukázal na okno jej domu.

Ahojte🖤Tak pripravili sme si pre vás novú kapitolu🖤Čo vravíte?🙊
_Devil_Angell_ 🖤

•I Love Her•✔️Donde viven las historias. Descúbrelo ahora