•I Love Her•✔️

•Twelve•

Kate

Cestou domov zo školy som mala pred očami Dannyho, ako fajčí. Nečakala som to. Predsa nefajčil, či? Celkom mi to nedalo. V piatok bol ešte v úplnom poriadku a dneska sa celý deň správal maximálne divne. Večer som mu dokonca napísala správu, ale ignoroval ju. Nechala som ho tak.

Nemala som náladu riešiť problémy niekoho iného, keďže sama som si svoje problémy nevedela vyriešiť. A však... Aj tak mi to celkom nedalo, čo ma dosť hnevalo. Jasne som si predsa povedala, že nikomu nedovolím vstúpiť do srdca. Dovolila som to a ako to dopadlo? Presne tak. Veľmi zle.

Radšej budem sama, strániť sa každého, pretože pocit, že by som takú istú bolesť mala zažiť ešte raz a všetko odznova prežívať, ma nemálo desil. Jednoducho som odmietala vkročiť do tej istej jamy dvakrát. Alebo som sa skôr bála, že do nej vstúpim a zabolí to ako predtým.

*************

Na druhý deň som išla do školy, ako vždy. Celý deň mi bolo akurát tak na skolabovanie.

,,Kate? Čo ti je?" opýtala sa ma Chloe. Bola som bledá, ale to nič. Dialo sa to vždy, keďže som mávala problémy s tlakom.

,,Tlak. To prejde." usmiala som sa na ňu a trocha sa upokojila. Asi si myslela, že som včera zas niečo vystrájala kvôli Markusovi.

,,Hej, baby?" dobehol maximálne zmätený Luke. Pozrela som sa na neho a Chloe si pohľadom pýtala vysvetlenie.

,,Neviete kde je Danny? Mal mi vysvetliť isté veci a neprišiel." vedela som, že otázka je mierená hlavne na mňa. Ja som len pokrutila hlavou a naďalej pokračovala v chôdzi, keďže si Chloe očividne pýtala vysvetlenie, ale ja som nemala práve náladu jej to vysvetľovať.

******

Keď zvonček oznámil koniec poslednej hodiny, vybrala som sa do jedného parku, kde som rada chodievala. Tlak sa mi zhoršoval a už som pomaly videla hviezdičky, ale snažila som sa to nejako nevnímať. Verila som, že park mi pomôže.

V parku som uvidela na lavičke sedieť Dannyho so... So slzami v očiach? Nechápala som. Aj keď mi zdravý rozum vravel, kašli na to, nebudeš sa predsa montovať medzi problémy iných. Ale niečo mi nedovolilo obísť ho a nechať ho tak. To niečo bolo tak silné, že som sa ani nenazdala a stála som za ním, pričom sa z mojích úst dralo:

,,Ahoj..."

Danny

Nešiel som do školy. Nemal som síl vidieť ju a pritom vedieť, že pri nej nemám šancu. V ušiach som stále počul to prekliate meno Markus. Bol som si kúpiť krabičku cigariet a jednu z nich vybral. Prechádzal som okolo školy a bolo mi jedno, či ma uvidia spolužiaci alebo učitelia. Vyfukoval som z úst dym a pri tom rozmýšlal. Ako je možné zblázniť sa do dievčaťa za sekundu? Ale vraví sa, že keď sa zaľúbiš za sekundu, tak sa zaľúbiš navždy. A tento pocit ma ťahá na dno. Keď som sa do nej zaľúbil a potrvá to naozaj navždy, asi to nezvládnem. Pretože viem, že v jej srdci má jediné miesto on. Markus. Tento pocit mi trhá žili a možno sa zbláznim.

Sedím v parku na lavičke, so sklonenou hlavou a plačem. Od včera som nedokázal zastaviť slzy. Už vyzerám asi ako nejaká baba, ale mne je to jedno. Zaľúbil som sa a ja svojmu srdcu nerozkážem.

Zodvihol som zrak a pozrel sa pred seba.

,,Ahoj." povedala mi a ja som sklonil hlavu. No super. Už z nej asi mám aj halucinácie. Či? Počkať. Znova som zdvihol hlavu a pozrel sa pred seba. Naozaj tam stála. Rýchlo som si zotrel slzy, ktoré stekali po mojej tvári.

,,Ahoj." odzdravil som a posunul sa, aby si mohla sadnúť.

,,Nevyzeráš byť veľmi v poriadku..."

,,Záleži na tom? Pretože mne už zrejme nie."

,,Áno, záleži na tom. Zaujímalo by ma, čo také sa ti stalo." počul som dobre? Zaujíma ju, čo sa mi stalo? A záleži jej na tom?

,,Proste nemám náladu a je mi na nič. To je celé." pozrel som sa na ňu.

,,Mmm... Zlá nálada je ale niečim spôsobená." nemôžem jej predsa povedať, že to kvôli nej a kvôli tomu Markusovi a že viem, že pri nej nemám šancu. To predsa nemôžem. Povedal som prvú hlúposť, ktorá mi napadla.

,,To len kvôli rodičom..." to čo som trepol? Veď sa s rodičmi ledva rozprávam. No nevadí...

,,Rodičia? Aha... To mi je ľúto." aj mne je to ľúto Kate. Ľúto, že si nikdy nezískam tvoje srdce...

,,To je v poriadku." vytiahol som z vrecka krabičku cigariet.

,,Odkedy fajčíš?"

,,Myslím, že od včera. Ale to len keď budem smutný, alebo naštvaný, alebo v koncoch..." falošne som sa zasmial. Pri pomyslení na to, že sa ten Markus môže vrátiť, mi po líci stiekla neposlušná, veľmi neposlušná slza.

,,Fajčenie ti v ničom nepomôže. Zbytočne ťa to ešte viac zničí." chytila mi ruku a usmiala sa. Ona sa ma dotkla. Práve teraz sa drží mojej ruky. Krabičku cigariet som ihneď položil vedľa seba na lavičku a stisol jej ruku. Pozrel som sa do jej očí, v ktorých som práve videl všetko, čo som potreboval. Potreboval som pri sebe ju. Aj ako len kamarátku a nie niečo viac. Keby som ju len mohol pobozkať. Ale nemôžem. Vzdialila by sa mi ako na začiatku, keď som ju videl po prvý krát a to vážne nechcem. Teraz je hlavné, že je tu a drží ma za ruku. Po líci mi stiekla ďaľšia slza. Tento krát však slza šťastia. A to len preto, že ma drží za ruku a v tejto chvíli nič viac ako jej prítomnosť, nepotrebujem.

,,J-ja... Ďakujem ti Kate. Som rád, že si teraz tu a so mnou." nevedel som, čo iné jej mám povedať. Strácam pri nej slová.

Kate

Chytila som Dannymu ruku. Sama neviem prečo som to spravila. Bol to reflex, ktorý som používala, keď Markusovi bolo zle a potreboval oporu. Tiež mi povedal to, čo Danny. A zmizol. Snažila som sa nedať najavo to, že ma niečo bodlo v srdci. Asi preto, lebo sám nevedel čo so sebou. Netušila som, čo také sa mohlo stať s jeho rodičmi, ale nechala som to tak. 

Celkom ma desil fakt, že som začala chápať, čo ma tak desilo pri Dannym a Markusovi. Boli úplne rozdielny, ale... Mali v sebe niečo rovnaké. To rovnaké je asi to, že obidvaja ma akýmsi spôsobom potrebovali. Markus ma potreboval, opustil ma. Danny? Čo ja viem...

Zatriasla som hlavou a odprevadila Dannyho, keďže stále nevyzeral najlepšie.

Tak ešte jedna💕Čo vravíte?🙈Píšte do comentov💚Fakt nás poteší každý jeden coment🖤
_Devil_Angell_ 🖤