•I Love Her•✔️

•Eleven•

Danny

Bol som ju odprevadiť domov. Usmievala sa. Bol som tak rád, že sa po tých slzách na jej tvári objavil úsmev. Kate je ťažký oriešok. Ale chápem ju. Nedokážem pochopiť toho Markusa. Nechal ju len tak tu. Bez slova, bez rozlúčenia, bez vysvetlenia. Proste bez všetkého. Keby som jej len tak mohol pomôcť. Ale za dnešok som hrozne šťastný. Objal som ju. Videl som na jej tvári úsmev. Som šťastný.

,,Vidím, že ti je zima. Choď dnu, aby si neprechladla." usmial som sa na

,,Mal by si už ísť aj ty."

,,Ja pôjdem vtedy, keď ty pôjdeš dovnútra."

,,Tak fajn." usmiala sa, otočila sa a šla k dverám. Zrazu sa otočila a zakričala:

,,Danny?!" otočil som sa k nej a pozrel sa jej smerom.

,,Ďakujem ti za dnešok!" prekvapilo ma to.

,,Nemáš za čo!" usmial som sa a ona vošla dovnútra.

Ležím vo svojej posteli a rozmýšľam o dnešku. Bolo mi s ňou tak dobre. Najradšej by som zastavil čas a zostal s ňou tam navždy. Ešte pri nikom sa mi to nestalo. Kate mi pobláznila hlavu. A to vážne.

Kate

V pondelok ráno som sa vybrala do školy. Cestou do mňa narazila Chloe a strhla ma ku skrinkám.

,,Ty akože čo si myslíš? Nezdvihnúť telefón?! Vieš ako som sa bála?" pozrela na mňa a objala ma.

,,Uhm... Prepáč, absolútne som zabudla na svoj mobil." zasmiala som sa a vybrali sme sa do triedy

,,Ty sa usmievaš. Čo sa stalo?" usmiala sa na mňa Chloe.

,,Nič. Len... Cítim sa oveľa lepšie než minulý týždeň." sadla som si do lavice a vybrala som si učebnice. Vôbec mi táto škola nechýbala. Radšej by som spala, aj keď som sa nudila.

,,A to len tak z ničoho nič sa ti zmenila nálada?"

,,Myslela som si, že budeš rada, že mi je už lepšie." pozrela som sa na ňu.

,,Veď som a ani nevieš ako veľmi som rada, že ti je lepšie. Tak vrav. Čo sa stalo? Neverím, že sa ti zmenila nálada len tak."

,,Bola som vonku. Možno preto."

,,T-ty si bola vonku? S kým?" vyzvedala. Typická Chloe.

,,Danny. Ale skôr než začneš šalieť a neviem čo, by ma zaujímala jedna vec. Skade vie, kde bývam?" nadvihla som jedno obočie.

,,No... Vieš. Bál sa o teba a ja som sa nemohla pozerať na to, ako sa ten chlapec trápi. Najprv som mu nepovedala kde bývaš, ale potom zosmutnel ešte viac a tak som mu dala tvoju adresu. Prepáč..."

,,To nič. Len... Je to milý chalan. Ale neviem mu dôverovať. Markus... Sa akosi stále pevne drží a nedokážem ho pustiť. " zosmutnela som. Pri tom ako som vyslovila jeho meno, som sa takmer rozplakala. Chýbal mi jeho úsmev, jeho pozitívna energia. Chýbal mi tak ako nikto... Chcela som ho mať pri sebe, alebo aspoň vedieť prečo odišiel a nepovedal nič.

,,Kate. No tak. Predchvilou si sa tu usmievala a bola rada, že si bola vonka s Dannym. Daj mu šancu. Ver mi, že ťa Danny má viac než len rád. Neplač Kate. Nemôžeš! Musíš na Markusa zabudnúť..."

,,Vieš... Ono by to možno aj išlo, ale ja na neho zabudnúť nechcem. Ľúbim ho a neviem ľúbiť dvoch. Moje srdce patrí Markusovi a Danny to jednoducho musí pochopiť." snažila som sa aspoň o úsmev, ale nevyšlo to podľa mojích predstáv.

Na prestávke sme stáli na chodbe s Chloe. Danny stál s jeho kamarátom oproti nás.

,,Vidíš, ako sa na teba pozerá?" spýtala sa ma Kate.

,,Chloe? Nie som slepá. Nechápem, kam týmto..."

,,Aha, ako sa na teba pozerá."

,,Mieriš." dopovedala som a zasmiala som sa.

,,Kate, zabudni na Markusa..."

Danny

Stál som na chodbe s Lukeom a nenápadne som sa na ňu pozeral. Usmiala sa. Bože. Ona sa na mňa usmiala. Teda... Patril ten úsmev mne? Neváhal som a šiel som za ňou.

,,Luke? Hneď som späť."

,,Ty si sa do nej buchol."

,,Povieš mi ešte niečo čo neviem?" zasmial som sa a šiel za Kate. Keď som tam došiel, počul som meno Markus. Markus... Meno toho chalana... Chcel som odísť, keď som počul jeho meno. Chcel som si nájsť hocijakú výhovorku, ale nič ma nenapadlo. Stál som tam len tak a nič nepovedal. V piatok sa na mňa usmievala, objal som ju a bol som šťastný. A dnes? Dnes počujem znova jeho meno a chce sa mi umrieť...

,,Danny?" mávla mi pred očami rukou Chloe.

,,J-ja... Musím ísť na hodinu. Majte sa." otočil som sa a odišiel. Bol som ako bez duše. A to len a len preto, že som počul jeho meno. Ona ho zrejme stále ľúbi...

Po škole som stál pred školou s Lukeom. Videl som chalanov, ktorý fajčili. Mám chuť na cigaretu. Hneď teraz. Nikdy predtým som nefajčil. Raz som to skúsil, ale od vtedy ani raz.

,,Luke? Máš cigu?" Luke zvykol fajčiť. Hlavne keď bol nervózny.

,,Danny? Tebe šibe?"

,,Pýtam sa ťa, či máš cigu..."

,,Nespoznávam ťa." vytiahol krabičku z tašky a podal mi cigaretu. Vzal som ju, zapálil si a vtiahol do seba dym. Uvoľnenie... Kate stála s Chloe oproti nám. Pozerala sa na mňa. Bol som smutný, nahnevaný, sklamaný. Po líci mi stiekla slza. Chápete to? Plakal som pred školou a pred svojim kamarátom.

,,Luke? Idem..." pridal som do kroku. Obzrel som sa za seba a cítil na sebe jej pohľad. Pohľad Kate...

Sedím na lúke, kde som bol v piatok s Kate. Vylieval som si tu svoje srdce priamo jej. Počúvala ma. Tak pozorne ma počúvala. Prečo sa nedá zastaviť alebo vrátiť čas? Keď som dnes počul to meno, Markus, zasiahlo ma to. Ľúbila ho a zrejme asi aj ľúbi. Nezmením jej city. To ma bolí najviac. Nedokážem si ju získať. Nepustí si ma k sebe bližšie... Tam vnútri to hrozne bolí... Okolo ôsmej večer som sa rozhodol ísť domov.

Mal som 10 zmeškaných hovorov od Lukea a 3 od rodičov. Báli sa o mňa. Lukeovi som povedal, že sa zajtra porozprávame v škole. Len čo som došiel do svojej izby, ľahol som si a chcel ísť spať. No v tom momente mi pípla správa. Pozrel som sa na mobil a svietilo mi tam jej meno. To sa mi iba zdá, však? Kate mi napísala:

"Ahoj Danny. Ja len, čo ti dnes bolo?"

Ahojte🖕 Tak máme tu novú kapitolu💞Páči sa Vám?😊Čo na ňu vravíte?🙈Poteší nás každý coment aj vote❤️
_Devil_Angell_ 🖤