•I Love Her•✔️

•Eight•

Danny
O 3 dni neskôr

Stojím na školskej chodbe a obzerám sa okolo seba. Nikde ju nevidím. Nikde nevidím Kate. Pred dvoma dňami videla, ako som sa pobil s ním a dnes tu znova nie je. Kde je? Prečo znova neprišla?
Zobral som si veci na hodinu a šiel do triedy.

Po skončení hodiny som vyšiel na chodbu. Zazrel som Chloe. Kamarátku Kate. Rozmýšlal som, či ísť za ňou a spýtať sa na Kate.
Nabral som odvahu, nadýchol sa a šiel za Chloe, ktorá stála pri skrinkách.

,,Ahoj Chloe." pozdravil som ju a zastavil som oproti nej.

,,Oh. Ahoj. Čo ty tu?"

,,Ja len, že... Ako sa máš?" poškrabal som sa za uchom. Nevedel som, ako sa jej na to spýtať. Lepšie povedané, čo sa spýtam.

,,Fajn... Mám taký pocit, že si sa sem neprišiel pýtať, ako sa mám. O čo ide?"

,,Fajn. Máš pravdu. Prišiel som sa ťa spýtať na ňu."

,,Kate? Čo chceš vedieť?"

,,Prečo tu nie je? Pred dvoma dňami ma videla, ako som sa pobil s tým chalanom a od vtedy o nej neviem nič." sklonil som hlavu.

,,Lebo je chorá. Leží doma v horúčkach. Počkaj. Ty si sa pobil s Mateom? Pred ňou?"

,,Mateo? Keď myslíš toho, s ktorým sa pobil aj predtým, tak áno."

,,Prečo?"

,,Zkratka. Bál som sa o ňu, lebo sa so mnou nerozprávala. Pýtal som sa jej, či bol za ňou a ona len stíchla a šepla, že nie. Ale mal som pocit, že áno. Po škole som šiel domov a ako keby mi ho sám čert poslal, šiel na druhej strane cesty a ja som za ním šiel. Tam sa to zvrtlo a proste som sa s ním pobil. Ale teraz tu nie som kvôli tomu. Vieš? Potrebujem od teba..." nevedel som, ako to povedať.

,,Potrebujem od teba jej adresu. Prosím."

,,Adresu? To chceš ísť k nej domov? Nemyslím si, že je to najlepší nápad. Hlavne keď si sa pobil pred ňou s Mateom"

,,Potrebujem ju vidieť Chloe. Chápeš? Potrebujem vedieť, že je v poriadku."

,,Prečo by nemala byť v poriadku? Však je doma."

,,Fajn. Tak asi to nemá cenu. Ďakujem, aj keď som nedostal to, čo som chcel." otočil som sa na odchod.

,,Počkaj!" Chloe za mnou kričala a do ruky mi dala papierik. Na to sa otočila a stratila sa v triede.
Otvoril som papierik a pozrel sa, čo je na ňom napísané. Adresa. Neverím. Po škole za ňou hneď pôjdem. Som zvedavý, ako zareaguje.

Kate

Celý deň som bola v horúčkach. Neskutočne mi bolo zle. Či už psychicky alebo fyzicky. Celé dve dni som strávila v posteli a píla teplý čaj, k tomu som do seba pchala antidepresíva, ktoré boli rozsypané všade po izbe, keďže mi vypadli z rúk a ja som nemala síl na to, aby som ich zbierala.

Okolo obeda mi zazvonil zvonček. Nečakala som návštevu a rodičia neboli doma, takže som bola nútená ísť dole. Ledva som zišla a keď som otvorila dvere, mala som chuť zomrieť.

,,Čo tu robíš?"

,,Ahoj?" Danny stál pred mojími dvermi.

,,Pýtam sa ešte raz. Čo tu robíš? A odkiaľ vieš, kde bývam?" bola som nahnevaná. Nechcela som žiadnu návštevu. Hlavne nie, keď som mala tabletky všade po zemi.

,,Až tak veľmi na tom záleži? Proste ju mám."

,,Nemal si sem chodiť. Je mi zle a ledva stojím... " motala sa mi hlava. Chcela som si sadnúť a nie sa tu rozprávať vo dverách s Dannym...

,,Si v poriadku?" vystrašene sa na mňa pozrel.

,,Hej..." zamotala sa mi hlava a zatmelo sa mi pred očami.

,,Kate!" skríkol.

Danny

Hrozne som sa zľakol. Odpadla a ja som ju okamžite schytil a vzal na ruky. Odniesol som ju do domu.

Zazrel som schody. Izba. Pomyslel som si. Otvoril som dvere do jednej z miestností. Trafil som. Bola to zrejme jej izba. Ale naskytol sa mi hrozný pohľad. Všade po zemi sa nachádzali tabletky. Bože môj. Čo to ma znamenať? Hrozne som sa bál. Položil som ju na posteľ a začal ňou triasť.

,,Kate? Kate, počuješ ma?"

,,Hmm?"

,,Otvor oči. No tak. Pozri sa na mňa. Prosím." po líci mi stiekla neposlušná slza. Preboha. Čo sa to so mnou deje? Som až taký citlivý?

,,Čo tu robíš? Som v poriadku..."

,,Nemyslím, že si v poriadku. Odpadla si." nenápadne som si utrel slzu, ktorá mi stekala po líci.

,,Uhm... Aj to preto, lebo som neležala v posteli."

,,Vieš komu to hovor."

,,Hovorím to tebe... Ale ďakujem, že si ma tam nenechal na zemi."

,,Čo majú znamenať tie lieky?" pozrel som sa na zem.

,,Nerieš to..."

,,Sú to antidepresíva?" pozrel som sa jej priamo do očí.

,,Aj keď áno, tak čo?"

,,Prečo Kate? Čo ti je? Prečo si takáto? Videla si ma pred dvoma dňami a od vtedy o tebe neviem nič..."

,,Ani nemusíš o mne vedieť nič. Nechcem aby sa niekto o mňa staral. Nechajte ma na pokoji."

,,Viem, že ty taká nie si. Viem, že hlboko vnútri v tebe je iná Kate."

,,Tá Kate je mŕtva."

,,Nie Kate. Nie je. Tú Kate chcem spoznať. Tá Kate sa raz bude usmievať a nebude vedieť, čo je smútok."

,,Celý môj život je jeden smútok."

,,Ale nebude. Ja to nedopustím."

,,Čo s tým akože chceš spraviť?"

,,To zatiaľ neviem. Ale nedopustím, aby ti niekto ubližoval. Viem, že ty takáto nie si. Niekde hlboko v tebe je usmievavá Kate, ktorá má radosť zo života. Nechcem ťa vidieť smutnú. Pretože..."

,,Pretože?"

,,Proste, pretože nechcem aby si bola smutná." nemohol som jej predsa povedať, že mi pobláznila hlavu. To by som si ju od seba odohnal asi ešte viacej.

,,Bohužial. Ešte nenašli liek na zlomené srdce. Takže sa nesnaž zbytočne o niečo, čo aj tak nedokážeš urobiť. Zabudni na mňa... Stále nechápem, prečo sa mi snažíš pomôcť."

,,Čo nedokážem urobiť? Nedokážem mať rád? Alebo nedokážem vyčariť úsmev na tvári? Hej? Fajn. Tak sa pozeraj." začal som ju štekliť.

,,Prestaň!" začala sa smiať.

,,Pod podmienkou, že nebudeš smutná a budeš sa takto krásne usmievať vždy." usmial som sa na ňu.

,,Nič nesľubujem..."

,,Ty si ťažký oriešok." usmial som sa, postavil sa a šiel k dverám.

Hii :3 Tak máme tu novú kapitolu♥Čo hovoríte?♥Povolí konečne Kate?♥Bude sa konečne rozprávať s Dannym? :3 Poteší nás každý coment aj vote♥
_Devil_Angell_ ♥