•I Love Her•✔️

•Thirty Seven•

Danny

Večera? Ja, Kate a jej rodičia? Potešilo ma to. Na jednej strane som bol šťastný a na druhej nervózny. Ale aj tak nevie čo cíti a to ma ubíja.
Možno som naivný a čakám na niečo, čo sa nestane. Ale niekedy sa oplatí čakať. Aspoň sa tak vraví. Neviem čo mám od svojho života očakávať. Neviem.
Budem niekedy vôbec šťastný? Budem mať pocit, že sa oplatí žiť? Ach, bože. Prečo si si vybral práve mňa?
Sklonil som hlavu pri mojich myšlienkách a na pár sekúnd zavrel oči.

,,Čo ak ťa ľúbi?" spýtal som sa potichu a pomaly presunul zrak na ňu.

,,Povedal mi, že vtedy mi nepovedal nič preto, že vtedy niekoho ľúbil. A teraz zrazu prišiel a ľúbi mňa? Nemyslím si..."

,,Čo ak sa uvedomil a ľúbi ťa?" ľúbi ju? Pff. Jeho láska sa tej mojej nevyrovná.

,,Ja neviem či ma ľúbi. Dneska mi povedal odpoveď na moju otázku, ale... Neviem či som tú odpoveď chcela počuť..." pozrela sa na mňa.

,,Č-čo? Ako znela jeho odpoveď?" spozornel som.

,,Jeho odpoveď bola áno... Ale mal mi ju povedať vtedy, nie po tak dlhej dobe. Ja neviem čo si myslel. Neviem čo čakal. Neviem čo vôbec chce. Nerozumiem mu. Nevidím mu do hlavy. Celý čas som si myslela, že ho poznám, ale asi som sa mýlila." sklonila hlavu. Moje srdce nachvíľu vynechalo päť úderov. Postavil som sa zo zeme a nadýchal sa čerstvého vzduchu. Už je toho na mňa priveľa.

,,Aká by bola tvoja odpoveď alebo lepšie povedané, reakcia, keby si ma nepoznala?" bože môj. Danny, si hlúpy! Okríkol som sa. Veď nie sme pár.

,,Myslíš si, že keby to všetko bolo úprimné, skutočné a dokonalé, odišiel by? Alebo inak povedané. Myslíš si, že keby moja láska k nemu bola skutočná, tak by som teraz tu stála a rozprávala sa s tebou? Možno som zmätená. Možno neviem čo citim, lebo tento druh pocitu je pre mňa iný. Možno mi je Markusa aj ľúto, lebo vyzerá zničene. Ale nie som slepá a začínam vidieť svet taký, aký je a nie taký, aký chcem aby bol..." pravdu? Tieto jej slová ma neskutočne zahriali pri srdci. Podišiel som k nej bližšie, chytil ju za ruky a pozrel sa jej hlboko do očí.

,,Je mi jedno čo k tebe cíti. Je mi jedno aj to, čo k nemu cítiš ty. Ale ja sa ťa nevzdám. Nevzdám sa ťa pretože sa ťa vzdať nedokážem a ani nechcem. Dokonca keby tvoji alebo moji rodičia boli proti tomu, aby som ťa ľúbil a snažil sa o teba, neprestal by som. A vieš prečo?"

,,Prečo?"

,,Si šialená, ak ešte stále nevieš prečo." potichu som sa zasmial a pokračoval.

,,Prečo asi? Pretože ťa šialene, bláznivo, veľmi, mega, giga moc ľúbim. Preto." nepovedala nič, len sa začervenala a zasmiala.

,,Niekedy mám chuť sa len tak vypariť. Ale keď si spomeniem na tvoj úsmev, tá chuť zmizne." pohladkal som ju po líci.

Ešte chvíľu sme pobudli na lúke. Lenže potom volala Kate jej mama, aby už prišla domov. Tak som ju šiel odprevadiť. Cesta k jej domu bola tichá, ale mám pocit, že obaja sme tomu tichu rozumeli.
Keď sme stáli pred jej domom, zastavil som a pozrel sa na okno jej izby.

,,Ideš do svojej mäkkučkej postele a objímať svoj vankúš?" odvrátil som zrak z okna na ňu.

,,Uhádol si. A dúfam, že aj ty pôjdeš do svojej mäkkučkej postele a nebudeš na tej tvrdej lavičke." zasmiala sa.

,,Aj keď budem vo svojej mäkkučkej posteli, nebudem spať. Po dnešku vážne nie." poslednú vetu som povedal vážne potichu.