•Ten•

1.6K 61 2
                                        

Kate

,,Vravel som, že sa ti tu bude páčiť." prehovoril Danny a pozrel sa na mňa.

,,No..." usmiala som sa a postavila som sa. Chcela som sa po tej nádhernej lúke prejsť.

,,Skade poznáš toto miesto?" opýtala som sa ho.

,,Vieš čo? Poď. Prejdeme sa." postavil sa vedľa mňa.

,,Raz som sa doma pohádal s rodičmi a potreboval som si prevetrať hlavu. Nedokázal som normálne rozmýšľať. Zároveň ma dievčatá chceli len preto ako vyzerám a zahrávali sa so mnou. Už toho na mňa bolo priveľa. Som sa len tak prechádzal a zrazu som narazil na toto krásne miesto. Sadol som si na trávu a plakal. Bolo mi vtedy všetko jedno. Bol som tu do rána. Mama mi volala, no nezdvihol som jej to. A ako som vravel, dievčatá so mnou boli najviac týždeň a potom ma odkopli. Len chceli, aby ostatné dievčatá závideli. Od vtedy som sa do nikoho nezaľúbil. A tak tu od vtedy chodím vždy, keď si potrebujem vyvetrať hlavu a rozmýšľať..." počúvala som ho a nemohla som uveriť svojim ušiam. Nevedela som, že je takýto. Taký zraniteľný. Myslela som si, že je to ďalší sebec, ktorý ma chce len využiť a potom odkopnúť. Odkedy som prišla o Markusa, neviem dôverovať iným.

,,Aha... To ma mrzí. Nevedela som, že si bol na tom tak, ako si bol..."

,,No už o tom vieš. Nikto okrem teba a Lukea o tom nevie." odtrhol si trávu.

,,Aha. Neboj sa. Tvoje tajomstvo u mňa zostane v bezpečí." usmiala som sa na neho.

,,Nebojím sa. Verím ti. Inak... Čo ty? Máš nejaké tajomstvo o ktorom nikto nevie?" pozrela som sa do zeme a snažila sa zahnať slzy.

,,Mám..."

,,Povedal som niečo zlé?" chcel sa ma dotknúť, ale hneď ruku stiahol späť k sebe.

,,Nie. Len... Len sa potrebujem upokojiť." nútene som sa usmiala.

,,Chceš mi o tom tajomstve povedať?" zastavili sme.

,,Neviem či o tom chcem hovoriť." sklonila som hlavu a pozerala som sa do zeme.

,,Hlavu hore. Neboj sa. Aj keď mi o tom povieš, je to u mňa v bezpečí. A ak mi to nepovieš, ja sa hnevať nebudem. Ale ver mi, že ak mi to povieš, uľaví sa ti."

,,Myslíš?" bola som zmätená. Nevedela som, čo mám robiť. Ako sa rozhodnúť. Bála som sa.

,,Ver mi. Prosím." usmial sa a sadli sme si na trávu.

,,Ja ani neviem kde mám začať." sadla som si vedľa neho a smutne som sa dívala na krásnu modrú oblohu.

,,Ja mám času dosť." zasmial sa. Zasmiala som sa tiež.

,,Bolo to tak pred rokom... Chloe ma pozvala na opekačku. Spolu s ňou tam išiel Mateo. Ten, s ktorým si sa pobil a jeho kamarát Markus... Tam som spoznala človeka, ktorý v mojom živote znamenal veľa. Kamarátili sme sa, chodievali sme spolu von a trávili spolu všetok čas. Keď som si konečne priznala, že ten človek je mojou súčasťou, zmizol. Bez slova odišiel a stal sa peknou spomienkou. Peknou spomienkou, ktorá bolí ako keď chytiš ružu silno do rúk a sa ti do rúk dostanú tŕne." celý čas som sa pozerala na zem. Moje oči sa topili v slzách, takže som ani poriadnej nevidela pred seba. Hrozne bolel pocit, že človek, ktorý mal byť mojou budúcnosťou, sa stal mojou minulosťou.

,,Neplač prosím. Viem aké to je." chytil ma okolo pliec a pritiahol si ma k sebe. Objal ma.
Nechala som sa. Cítila som sa hrozne. Ale z druhej strany, Danny mal pravdu. Uľavilo sa mi. Po tak dlhej dobe.

Danny

Hrozne ma prekvapilo to, čo mi práve Kate povedala. Nevedel som ani čo povedať. Hrozne ma to prekvapilo a zároveň aj naštvalo. Keby som len poznal toho Markusa, chcel by som sa s ním porozprávať. Nevydržal som to a proste som ju objal. Neprotestovala. Dala si hlavu na moje rameno a plakala.

,,Pšt." šepol som a pritiahol si ju bližšie k sebe.

,,Prepáč. Je to veľmi čerstvá vec..." odtiahla sa odo mňa.

,,Neospravedlňuj sa mi. Nemáš prečo sa ospravedlňovať."

,,Ale mám. Som zase kôpka nešťastia." zasmiala sa a zotrela si slzy.

,,Ale za to máš krásny úsmev." usmial som sa na ňu. Je taká krásna keď sa usmieva."

,,Nemám." sklonila zahanbene hlavu. Postavila sa a pozerala sa na lúku, ktorá pri zapadajúcom slnku vyzerala úžasne.

,,Vravel som ti, že sa ti tu bude páčiť." postavil som sa za ňu.

,,Je to tu fakt úžasné. Ďakujem, že si mi toto miesto ukázal." usmiala sa.

,,Zavri oči a dýchaj zhlboka." chytil som ju za plecia.

,,Mmm." zavrela oči a urobila to, čo som jej povedal. Zavrel som oči a užíval si túto chvíľu.

Kate

Nečakala som, že dnešok bude tak úžasný. Keď som tam stála a zhlboka dýchala, cítila som sa maximálne uvoľnene. Neviem či to bolo tým, že som sa s mojím  tajomstvom zverila aj niekomu inému ako Chloe, alebo prírodou. Ale cítila som sa maximálne úžasne. Prvotne som nechcela s Dannym ísť nikam, ale keď sme tu už boli, tak som sa necítila veľmi dobre. Ale po tom, čo mi o sebe prezradil, som sa nejako uvoľnila. Nejako som zabudla na Markusa. Z jednej strany ma to tešilo, ale z druhej strany som sa cítila zle. Akoby som robila niečo, čo by som robiť nemala. Bála som sa. Bála som sa zabudnúť.

Keď sa už začalo stmievať a slnko pomaly mizlo za hory, vydali sme sa domov. Danny ma odprevadil rovno pred dom.

,,Ďakujem ti za dnešok." povedala som a usmiala som sa.

,,To ja ti ďakujem, že si súhlasila. A Kate? Chcem ťa vidieť takto usmievať sa vždy." usmial sa a dal si ruky do vrecka.

,,Chcieť môžeš."

,,Ty si ťažký oriešok." pozrel sa mi do očí. Nevedela som z nich nič vyčítať. Jeho oči boli... Boli ako niečo tajomné. Už som sa mu do nich pozrela za tento deň asi tri krát, ale ani raz som z nich nevedela nič vyčítať.

Ahojté❤️ Tak spoločne s _Devil_Angell_ sme si pripravili novú kapitolu❤️Ako sa Vám páčila?❤️Kate konečne povoľuje❤️Ste radi?😍Poteší nás každý coment aj vote❤️
_Devil_Angell_

•I Love Her•✔️Место, где живут истории. Откройте их для себя