•I Love Her•✔️

•Twenty Nine•

Danny

Kráčali sme ruka v ruke smerom k našej lúke. Počasie bolo príjemné, aj keď sem tam pofukoval vietor. Celý čas som Kate držal za ruku. Kebyže viem a môžem, tak navždy zastavím čas. Cítil som sa úžasne. Kebyže si získam jej srdce, tak asi budem skákať od radosti. S nikým sa necítim tak dokonalo ako s ňou.
V duchu som rozmýšlal, aké by to bolo, kebyže sme pár, takto sa držíme za ruky a kráčame na naše obľúbené miesto.
Pozrel som sa na Kate a usmial sa na ňu najkrajšie, ako som vedel. Pozrela sa na mňa.

Kate

Cítila som sa pri Dannym divne. Samozrejme ale nie v tom zlom zmysle slova. Bol to neopísateľný pocit, na ktorý by nepostačila ani tristo stranová kniha o citoch ľudí. Z jeden strany ten pocit bol až desivo príjemný a z tej druhej, ma to nejakým záhadným spôsobom vyvádzalo z miery.

Keď ma chytil za ruku, nenamietala som ani som mu na to nič nepovedala. Zaskočilo ma to ale. Hlavne to, že som zrazu pocítila v ruke chvenie ako keby mi do rúk udrelo tisíc malých bleskov. Zatriasla som hlavou a snažila sa nad týmto všetkým veľmi nerozmýšľať, inak o chvíľu potratím rozum.

Po chvíli som sa na neho pozrela a uvidela som jeho pohľad, ktorý mieril na mňa aj s tým asi najkrajším úsmevom, ktorý som u neho kedy videla. Zasmiala som sa.

,,Čo sa tak usmievaš?" spýtala som sa ho a odvrátila som pohľad.

,,Nemôžem?" zasmial sa.

,,Nie, nemôžeš." povedala som vážnym hlasom, ale myslela som to zo srandy.

,,To akože vážne? Slečna Kate." zastavili sme na lúke.

,,Smrteľne vážne." pozrela som sa na neho s veľmi vážnym výrazom na tvári.

,,Myslíš si, že keď je vedľa mňa niekto tak úžasný a krásny zároveň, tak sa udržím neusmievať sa?"

,,Och. Pán Danny, nepreháňajte." usmiala som sa na neho. To čo mi povedal, ma úprimne potešilo.

,,Ja nikdy nepreháňam. To si zapamätajte, drahá Kate." žmurkol na mňa a sadol si na trávu.

,,Zapamätám si to." sadla som si vedľa neho.

,,Je to krásné, však?" spýtal sa ma a pozeral sa pred seba.

,,Áno, je." pozrela som sa na okolitú lúku lemovanú rôznymi stromami. Táto scenéria bola prekrásna, ako z rozprávky, ba dokonca krajšia.

,,Rád sem vždy chodím. Premýšľať, pozerať sa na tú krásu, na ten výhľad. Proste, milujem to tu. VIeš Kate... Nikdy som nevedel, čo je to láska. Nikdy som ani len nepomyslel na to, že práve ja môžem byť zamilovaný. Dievčatá, ktoré ma chceli, ma chceli len preto, ako vyzerám. A ja som ich preto opustil. Načo by mi bola taká láska? Veď to sa ani nedá nazvať láskou." zasmial sa a pokračoval v rozprávaní.

,,Vieš. Niekedy tak rozmýšľam a myslím si, že som blbec. Pretože asi zrejme čakám na niekoho, koho nikdy nebudem mať. Pretože jej srdce patrí už dávno inému." sklonil hlavu a potom sa znova pozrel pred seba.

,,Lásku sa nedá pochopiť, ani jej rozumieť. Už som to pochopila. Možno človek nikdy ani nemiluje, len si to naivne myslí. Čo keď celý život žijeme v tom, že sme milovali a pritom to nikdy nebola pravda?" rozmýšľala som nad Markusom. Stále mi vŕta v hlave ako otravná mucha. Nakoniec, to všetko láska nikdy nebola. Neviem...