•I Love Her•✔️

•Thirty Six•

Danny

Prečo? Prečo práve ja? Prečo keď je už všetko tak ako má byť, sa musel objaviť on? Dopekla! Prečo?!

Domov som prišiel ako bez duše. Rodičov som prešiel a len kývol hlavou na náznak pozdravu. Šiel som do izby, zavrel sa na kľúč a sadol si na zem. Slzám som nechal voľný priebeh. Asi vyzerám ako nejaká trinásť ročná baba, ktorá sa prvý krát zamilovala, ale teraz mi je jedno aj to. Nech vyzerám ako chcem. Bez Kate to nebudem ja. Hlavne po dnešnom ráne. Prečo sa vrátil? Prečo musel prísť? Prečo mi ju chce vziať? Neviem čo budem robiť. Možno zošaliem, možno sa zbláznim. Ale jedno viem iste. Nedovolím aby jej ublížil.

Niekto zaklopal na dvere.

,,Synček otvor. Prosím." mama. Jasné. Bojí sa o mňa. Nikdy ma takéhoto nevidela. Postavil som sa zo zeme, otvoril dvere a sadol si na posteľ.

,,Čo sa preboha stalo? Prečo plačeš Danny?" sadla si ku mne na posteľ a pozrela sa na mňa so smútkom v očiach.

,,Mami... Vrátil sa. On sa vrátil." sklonil som hlavu a záporne ňou kývol.

,,Kto sa vrátil? O kom hovoríš?"

,,Markus. Chalan, ktorého Kate tak veľmi ľúbila a možno aj ľúbi. Čo ja viem? Chalan, ktorý jej tak ublížil tým, že len tak odišiel. Mami... Prečo sa musel vrátiť? Veď sme už s Kate tak dokonalo vychádzali. Dokonca ma aj sama pobozkala. Neodháňala ma od seba, bola so mnou. Vieš čo? Dokonca som spal pred jej domom na lavičke, len kvôli nej. A potom... Potom sa objavil on a vieš načo som sa musel pozerať? Musel som sa pozerať na to, ako ju on bozkáva!"

,,Och, Danny... Poď sem." mama si ma vzala do objatia a kolísala sa so mnou zo strany na stranu.

,,A čo bolo potom?" mame som povedal o celom dnešnom dni.

,,Nezvládnem to mami. Nezvládnem." plakal som. Zas a znova.

,,Zvládneš. Musíš byť silný. Musíš sa snažiť o to, aby jej znova neublížil. Čo ak ťa Kate ľúbi? Alebo čo ak k tebe aspoň niečo cíti? Čo ak sa len bojí? Danny. Nedovoľ mu aby ti ju vzal. On si ju nezaslúži."

,,Mami? Chcem byť sám. Prosím..." mama len odišla a zavrela dvere.

Sedel som na posteli a tak ma napadlo, že si znova napíšem svoje pocity na papier. Vzal som do rúk pero a začal písať.

"Ten pohľad hrozne bolel. Ani nevieš ako som sa cítil. Nevieš to ani ty a nevie to ani on. Už len keď pomyslím na to, že ráno som mal tvoje pery na tých mojich ja a potom ich mal on, ma zabolí pri srdci. Moje srdce sa rozbilo na milión kúskov. Vrátil sa a všetko zničil. Znova si ťa získa? Bude ťa on bozkávať a ľúbiť namiesto mňa? Ak áno, tak jedno je isté... Moje srdce to potom dlho nevydrží..."

Zazvonil mi mobil. Bol to Luke. Nezdvihol som mu to. Nemal som chuť rozprávať sa. Teraz mám chuť len plakať. A ešte zajtra bude znova pri škole on? Asi zošaliem.

Pozrel som sa na svoju ruku, ktorou som celou silou udrel do stĺpa v parku. Opuchla mi. No super. Šiel som si po obväz a ruku si ním obviazal. Pravdu? Bolelo to.

Kate

Cítila som sa hrozne. Nemyslela som si, že po Markusovom odchode by bol pocit, ktorý by bol ešte horší. Ale bohužiaľ bol. A práve teraz som to cítila.

Najhoršie na tom bolo, že v mojej hlave sa dial boj. Dve rôzne duše bojovali proti sebe. Cítila som sa ako schizofrenička. Nevedela som čo robiť, čo cítiť, čo vnímať. Nevedela som kam sa pohnúť, pretože všade okolo mňa sa rozprestierala priepasť. Hlboká temnota, beznádej a strach, do ktorého som spadnúť nechcela, ale kráčala som veľmi blízko pri kraji.