•I Love Her•✔️

•Thirty Nine•

Danny

Keď sme zapli film, ani neviem ako, ale zaspal som. Počul som čo povedala Kate. Vraj som zlatý. Mohol som kľudne naďalej spať. Jemne som sa k nej pritúlil a usmial sa. Pomrvila sa. Cítil som to. Takto zaspávať každý deň, to by bola dokonalosť sama o sebe.

Keď som sa prebúdzal, pozrel som sa vedľa seba a Kate zrejme spala. Pomaly som sa posadil a pozrel sa na ňu.
Je taká krásna. Taká nevinná a tak dokonalá. Pohladkal som ju po vlasoch a povedal:

,,Neopusť ma. Prosím." Pomaly som chytil jej ruku do tej svojej a zanechal na nej malý bozk.

Spala ďalej. Tak som sa rozhodol, že jej spravím niečo pod zub. Určite musí byť hladná. Šiel som do kuchyne a spravil palacinky. Dúfam, že ich má rada.

O asi pätnásť minút som šiel s tanierom palaciniek s nutelou do izby. Stále spala. Pomaly som si k nej ľahol.

,,Kate." Šepol som a pohladkal ju po tvári.

,,Uhm..." Pomrvila sa a mierne pootvorila oči. Potom ich zase zavrela.

,,To sú palacinky?" Mala zatvorené oči ale sadla si. Zasmial som sa.

,,Ešte si sa ani neprebudila a hneď vidíš len palacinky?"

,,No áno." Zasmiala sa.

,,Takže som neviditeľný."

,,Hmm... Neviem ako ty, ale ja ťa vidím dobre."

,,No... Nevyzeralo to tak." Uškrnul som sa na ňu a podal jej tanier s palacinkami.
Bola taká zlatá. Vytiahol som z vrecka mobil a nenápadne si ju odfotil. Usmial som sa nad tou fotkou. Zrejme si nič nevšimla. A to je dobre.
Vstal som z postele a šiel do kúpeľne. Pozrel som sa do zrkadla a opláchol si tvár.

,,Ach, Kate. Prečo je to tak? Prečo nemôžeme byť spolu? Prečo nám to všetko musel pokaziť on?" Mal som chuť si do niečoho udrieť, ale zdržal som sa a šiel späť do izby za Kate. Čas na hodinkách ukazoval 18:28. Čiže Kate ochvílu zrejme pôjde domov.
Keď som sa vrátil do izby, Kate práve vstávala z postele a s niekym telefonovala.

,,Dobre. Aj ja ťa ľúbim. Pa." Zložila a pozrela sa na mňa.

,,Kto volal spiacej princeznej?" Spýtal som sa jej a stál som pri dverách.

,,Ach... Mama sa ma pýtala, kde som."

,,Jáj. Ja som si myslel, že ti volal nejaký princ. Keď už si vravela, že aj ty ho ľúbiš."

,,Môj princ stojí pri dverách." Zasmiala sa.

,,Č-čo?" Teraz sa mi práve zastavil rozum. Snívam? Alebo mi práve povedala, že som jej princ? Normálne som sa oprel o dvere a nachvíľu bol ticho. Nevedel som sa ani vykoktať.

,,Zdá sa mi t-to? Alebo si ma ty, t-ty... Uff, prepáč. Neviem sa ani vykoktať." Bol som ako v nejakom tranze a práve sa spamätával z toho, čo mi povedala.

,,Nejako vás to rozrušilo." Zasmiala sa a podišla ku mne.

,,T-trošku." Pozeral som sa na ňu.

,,Vidím. Inak... Si pozvaný na večeru, čiže na výsluch." Zasmiala sa.

,,Mama mi to stihla oznámiť ešte v telefóne."

,,J-ja? K vám? Ty, ja a tvoji rodičia? Teraz?" Sypal som otázky ako na písomku v škole.

,,Áno, ty ja a milión otázok. A viem, je to narýchlo. Nemusíš ísť ak nechceš." Usmiala sa.