dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc prvá III.

Vyzerá zvláštne.

To je asi prvé slovo, ktorým by popísala Noc. Má taký pochmúrny výraz, stisnuté pery, cez ktoré precedí len pár slov, ktoré sa ku nej dostanú oneskorene.

„Čo tu robíš?"

Čo tu robí? Čo tu on robí! Nepozná ho, nebýva v tejto časti mesta. Možno je to ten čo sa ráno prisťahoval. Nezaujíma ju to. Pritiahne si sveter bližšie ku telu.

„Stojím. Si predstav."

Noc sa zamračí ešte viac a vloží si ruky do vreciek.

„Tak choď stáť niekde inde."

Tentoraz je to ona, čo sa mračí. Nerozumie mu. Nechce sa hádať. Je unavená, nespala..

Chce ešte čosi povedať. Ale v postoji toho chlapca je toľko odporu, toľko kilometrov, obranného múru, ktorý sa nedá preliezť...a ona je slabá. Nechce sa hádať.

Odíde.

To bola prvá noc.