dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc desiata II.

„Mama prišla na to, že som bola v dedkovom dome. Hrozne na mňa nakričala."

Hrá sa so šnúrkami od mikiny, na ktorej je vyšitá červená ruža. Uvidela ju v obchode a musela si ju kúpiť. Pripomínala jej Noc.

„Bolo to zlé?" opýtal sa.

Vyprskla. „Zlé? Že či! Tako na mňa nejačala, už si nepamätám."

„Nie toto. To, že si tam šla."

Zmĺkne. Na chvíľu uvažuje, no potom pokrčí ramenami.

„Neviem. Bolo? Ty si mi to navrhol, ty by si to mal vedieť. "

Noc jej na to nič nepovie. Avšak v tom, ako kriví a stíska pery je niečo, čo ukazuje, že tuho premýšľa. Už nič nevravia, len obaja ležia na deke a sledujú oranžovo-čiernu nočnú oblohu. Už nie je taká svetlá, ako bývala. Príde jej o čosi krajšia.

„Tvoja mama ťa veľmi ľúbi," povie potom neskôr Noc. „Myslím, že by nezaškodilo jej to niekedy povedať."

Už svitá. Vie, že sa musí vrátiť, no jeho veta znie vo vzduchu skôr ako nedozpovedaná otázka. Pred očami jej behajú ustarostené oči jej mamy, ktoreh každé ráno oznamuje, že nenaspala ani minútu. Jej vrásky na vysokom čele, keď vyhadzuje tabletky na spanie do koša.

„Vlastne hej," prizná. „Mala."

To bola desiata noc.