dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc druhá I.

Na druhú noc už o polhodinu po tom, čo ľahla do postele vstane. Nemôže ležať. Najmä ak vie, že nezaspí.
Kroky sa ozvali opäť.
Tentoraz už nezaváha. Skĺzne z postele, obmotá si okolo tela deku a už naučene prebehne cez byt až na chodbu a potom schodmi na strechu.

Noc tam už je.

Tentoraz leží na zemi, s rukami pod hlavou a sleduje oblohu. Nervózne prestúpi z jednej nohy na druhú, než sa odhodlá ozvať sa.

„Smiem sa pripojiť?"

Noc sa ani nepohne, len sotva badateľne kývne hlavou. Pristúpi k nemu, deku rozprestrie na zem a ľahá si vedľa neho.
Okolie je krásne. Oranžové podfarbenie, ktoré vydáva mesto zahaľuje hvezdnatú oblohu do mäkkého náručia.
Nie je počuť nič, len autá v diaľke a ich dych.

Je teplo. Tak teplo, že sa Noc pomrví a po chvíli si zoblečie bundu a vloží si ju pod hlavu.

Mlčia. Akoby nepotrebovali slová. Slová by to len celé pokazili, oni to vedia, no aj tak sa po chvíli ozve.

„Prepáč to včera. Som Noc."