„Väčšiu somarinu som vymyslieť nemohla," uznáva zahanbene, keď Noc nadvihne obočie, no nič nehovorí. Iba zodvihne fialový hrnček ku perám a opäť si odpije.
„Obloha sa každý deň posúva. Je tam stále, ale už na inom mieste," povie napokon, ukazujúc hore. „Pozerala si sa na to isté miesto ako včera. Pritom sa posunul."
Hľadí na jeho ruku, no nič nevidí. Obaja hľadia na oblohu. Nie je to zvláštne? Dvaja ľudia ktorí sa vôbec nepoznajú spolu sedia už tretiu noc a streche a sledujú oblohu. Niekto by povedal, že je to nemorálne. Že je to nevhodné Ale len oni vedia, ako to v skutočnosti je.
„Tam."
Jeho hlas pretne ticho. Už ho vidí. Takmer v rohu, Veľký a Malý voz. Schovali sa beťári*.
Spolu pijú kakao. Nehovoria. Mlčia a noc mlčí s nimi. Ležia na deke. Letná noc ich hladí po lícach. Zabúdajú na svoje problémy.
To bola tretia noc.
*nezbedníci
BẠN ĐANG ĐỌC
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
Truyện NgắnKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku
