dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc jedenásta I.

Ku večeru zaklope mame na dvere jej spálne. Keď sa ozve zdráhavé 'ďalej', opatrne vstúpi dnu.

Jej matka sedí na veľkej posteli, okolo nej množstvo papierov. Jeden drží v ruke, oči jej ustarostene behajú hore-dole, no v okamihu, ako dievča vstúpi do miestnosti, vzhliadne. Kedysi by sa usmiala, potľapkala by na madrac vedľa seba a odložila svoju prácu, no teraz len zarazene hľadí na svoju dcéru, ako nervózne postáva vo dverách.

„Prišla som sa ospravedlniť," začne dievča z mosta do prosta, skôr, než stratí odvahu.

„Nechcela som po tebe... kričať. Ani tie tabletky som nechcela vyhodiť, ale keď..."

Hlas jej zlyhá a ona sa vyčerpane oprie o stenu. Ako mohla tušiť, že sú ospravedlnenia také náročné? Ešte nikdy to poriadne nerobila. A urobila to vôbec správne? Bude to mame stačiť?

Avšak na čosi také ani nemyslí, keď jej mama prudko vstane z postele a tuho ju obíjme. Ani nepotrebuje slová, aby vedela, ako sa im obom uľavilo.

„Ja viem, miláčik. Ja viem."

Ticho stáli v objatí, takmer po celú noc. Potom spolu vypili kakao a dievča sa pobralo na strechu.