dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Epilóg II.

„Tak hrozne som sa bála, keď som ťa večer nenašla v posteli," hovorí jej mama, jej kruhy pod očami sú viditeľné aj na diaľku. „ Čo si tam pre boha robila?"

Mlčí,lebo nevie, čo povedať. V hlave má len jedno: Neprišiel. Zostala tam, sama a on neprišiel! Nemý hnev jej lomcuje telom. Ani nepočúva matku, dokým ju neupúta jedna veta.

„Nikdy predtým si toto neurobila, tak prečo teraz?"

Zodvihne hlavu.

„Ale áno, mama. Robila som to každú noc, dvanásť nocí som tam chodila a ani si si to nevšimla?"

„Akých dvanásť nocí? Chodila som ťa pozerať každú noc. Ležala si v posteli, vždy."

Pred očami sa jej odrazu zahmleje, nedokáže pochopiť jej slová.

„Nie, bola som na streche!"

Avšak jej mama krúti hlavou.

„Nebola. Celý čas si ležala v posteli, celú noc. Vlastne..."

Zodvihne ruku a dievča si až teraz všimne, že v nej drží akýsi papier. Položí ho na stôl, vráskavé ruky sa jej trochu trasú. Dievča sleduje jej roztrasený výraz.

„Mama bola som na streche," šepce dievča zúfalo. „Každú noc, už dvanásť krát! "

„Nebola si," stisne vysoká žena pery a pohľadom sleduje papier na stole.

„Bola!" Dievča neverí jej slovám, krúti sa na stoličke, slzy sa jej tisnú do očí. Prečo jej neverí?

„Spoznala som tam chalana. S ním som tam sedela, musíš mi veriť!"

Avšak oči jej mamy stále neúprosne sledujú biely papier na stole.

Dievča ho vezme medzi prsty, otáča, pokiaľ šokovane zalapá po dychu.

Je to recept.

Nazylyn tanex, lieky na zdravý spánok, hlási nadpis na začiatku a ruky dievčaťa sa začínajú triasť. Hnevom. Kĺže očami po papieri, číta tú skazu, porozumenie preletí jej črtami. Už rozumie, tá chémia, ktorá sa jej nebadane dostala do tela, všetko je to tu, pred jej očami!

„To kakao," pretisne cez zovreté pery definitívne. Vie to. To kakao, ktoré jej mama robila každý večer. Každý jeden večer, okrem toto, kedy neprišiel.

Mama bolestne prikývne.

Mlčia. Kuchyňou sa nesie ťaživé, dusné ticho. Akosi nemajú slová.

„Vedľajšie účinky," začne vysoká žena s privretými očami, „...sú zmätok, nepohodlie, agresivita a... mierne halucinácie."

Buch.

Buch.

Buch.

A ticho.

„Žiadnen chlapec nikdy nebol, moja malá. Všetko si si to vymyslela."

A praskot srdca.