dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc desiata I.

„Dlho tu už s tebou nebudem môcť byť," vyhlásil na ďalšiu noc. Obaja ležia na streche a držia sa za ruky. Ani nevie, ako sa to stalo. Len ju raz odrazu chytil za ruku a ona sa nepustia.

Po tých slovách je stále podivne pokojná. Ale aj tak jej to nedá, musí sa zvedavo opýtať.

‚‚Prečo?"

Pousmeje sa.

„Lebo ti neprospievam. To, čo robím pre teba, je zlé, nepomáha ti. Nie je to tvoja prirodzenosť."

„Nerozumiem," zamrmle ona znepokojene.

Noc si ticho povzdychne. Potom ukáže na oblohu.

„Si ako hviezda. Cez deň neviditeľná, tvoja pravá krása sa ukáže až v noci. A ak ťa niekto núti v noci zaprieť svoju vlastnú podstatu, potom by si sa mala vzoprieť."

„Ako?"

Pokrčí plecami.

„Raz na to prídeš," oznámi ticho.