Tak, sme na konci. dvanásť nocí. je síce kratučký príbeh, avšak dala som do neho veľa zo svojej duše. Každá veta, každé slovo vychádzalo z môjho vnútra, z mojich skúseností a pocitov.
Chcem upozorniť na pár vecí.
Nie, nie som insomnik. Táto choroba je mi takmer neznáma a v celom príbehu nehrá až takú veľkú rolu, ako by sa mohlo zdať. Je však potrebná, preto som si čosi málo naštudovala, aby som nesplietala samé hlúposti. Vedeli ste, že z celkových insomnikov je len čosi cez pár percent úplných, teda takých, ktorí nespia vôbec?
Nie, nebývam v byte. Vtipné, čo? Celý príbeh sa odohráva na streche bytovky a predsa som ja sama nikdy na streche bytovky nebola. Ani neviem, ako sa tam dostať. Avšak od toho je fantázia, nie tak?
Nie, nepoznám chalana menom Matej, bol to náhodný výber a toto pekné slovanské meno mi udrelo do očí, tak som ho použila. Nič iné za tým nie je.
Názov lieku je vymyslený, nechcela som robiť nijakú reklamu na niečo, čo nepoznám.
Celý príbeh je jedna veľká metafora, alebo som sa aspoň snažila, aby ňou bol. Možno ste sa na konci pýtali - A kto je teda vlastne Noc? Odohralo sa skutočne dvanásť nocí na streche, alebo to bol jej sen dievčaťa, čo nemôže spať?
Nuž, nemôžem vám dať odpovede na tieto otázky. S príbehom je to totiž ako s abstraktným obrazom - každý v ňom vidí čosi iné, čosi svojské, presne podľa svojej nálady, povahy alebo stavu. Nemôžem nikomu z čitateľov vnucovať svoj pohľad na príbeh. Avšak budem rada, ak si dvanásť nocí zapamätáte a čas od času si na moju malú poviedku spomeniete.
Ďakujem za každý vote, či komentár, sú ohromným povzbudením.
Vera
أنت تقرأ
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
القصة القصيرةKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku
