Zase sa pohádala s mamou. Tvrdohlavo odmietla vziať tabletku na spanie, ktorú jej predpísal lekár, dokonca ani nevečerala, iba vypila kakao a ďalšie urobila sebe aj Noci na strechu. Odpustila mu, že včera neprišiel. On zasa tvrdil, že neprišla ona. Nechcela to riešiť, Noc bol jediný, komu sa mohla zveriť.
„Mám zlý pocit," povie po deviaty krát, čo boli spolu. Obaja ležia na deke a sledujú oblohu. Dnes nie je vidieť hviezdy. Nebo je zatiahnuté zlovestnými čiernymi mrakmi.
„Aký?"
Pomrví sa, akoby hľadala pohodlnú polohu, otáľa, kým odpovie.
„Že ak tu prídem nabudúce, tak už tu nebudeš."
Noc sa len ticho pousmial.
„Ak neprídem, potom by si sa mala radovať."
„Prečo?" nerozumie.
„Lebo to bude znamenať, že si dosť silná na to, aby si to zvládla sama."
Ale aby zvládla čo, to jej nepovie.
To bola deviata noc.
VOUS LISEZ
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
NouvellesKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku