Ako jedenásť nocí pred tým, opäť len ticho ležia na zemi a sledujú oblohu. Občas jeden niečo poznamená, povie, ukáže, inak je ticho. Dokonalosť, to je to správne slovo pre ten stav. Dokonalosť.
Avšak čosi je inak. Obaja to vedia, obaja mlčia, lebo nevedia, čo povedať. Akoby čosi viselo v tom sparnom, prašnom vzduchu mesta.
„Už si pripravená," povie Noc napokon.
„Pripravená na čo?"
„Na bdenie."
Na jej tvári však nevidí porozumenie.
„Dlho si spala, Nočný motýľ. Už je čas, aby si sa prebudila."
„Nespím celé noci," rozosmeje sa dievča. „O čom to hovoríš?"
Noc pokrúti hlavou, natiahne ruku a ukazovákom a prostredníkom sa dotkne jej čela. Jeho ruky sú teplé.
„Ako dobre ti tu so mnou je, že? Aký dobrý je spánok, však?"
Dievča je zmätené. Premkne ju neblahé tušenie, čosi, čo nedokáže určiť, ale je to tam, v hĺbke jej mysle. O čom to hovorí?
Noc sa postaví, počká, kým tak učiní aj ona a skloní sa, ľahko ju bozkajúc na líce. Potom sa odtiahne a dlho jej hľadí do očí.
„Vieš prečo Nočný motýľ?"
„Prečo?"
„Lebo jeho krásu uvidíš iba v noci. Môžeš prežívať cez deň, ale ži v noci, moja malá. Budem tu vždy s tebou."
Ešte jeden bozk na líce, ešte jeden pohľad. Ona vie, že sa už nevráti. Že je to konečná. Ale nechce tomu veriť. Čo bude sama robiť po celé prebdené noci? Akosi si privykla bdieť s ním. Kedysi tak veľmi chcela zaspať, len na hodinku, zistiť, aké to je. Keď bola malá, darilo sa jej, no čím staršia bola, tým menej spala a tým menej jej to začínalo chýbať. Nocami, strávenými s ním, prestala uvažovať o spánku. Prestala sa snažiť. Prestala dúfať. A teraz sa to malo vrátiť späť?
„Prídem sem, prídem sem a chcem, aby si tu bol," zašepká zúfalo, istá si tým, že ho presvedčí. Avšak nič také nepomôže.
Ešte jeden bozk,
ešte jeden úsmev
jeden pohľad.
Dlaňami ma pohlaď.
Získaj môj pohľad
len pre seba
Červená ruža
Čo sny rozsieva.
Noc
čo krásu bdenia
získava.
A priblíži sa mrákava.
Odišiel. Zostala stáť, na kraji strechy hľadiac na mesto sa zaprisahala, že sa vráti. Raz.
To bola dvanásta noc.
BẠN ĐANG ĐỌC
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
Truyện NgắnKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku