dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc šiesta I.

Táto nie."

„Ani táto."

„Môže byť."

„Ani náhodou, táto je hrozná."

Už ľutuje, že mu navrhla, aby jej pomohol vybrať nové fotky. Je tak strašne náročný, ohľadom toho, čo sa mu páči a čo nie. Zamietol polovicu dobrých fotografií, ktoré by ona už dávno posunula do výberového konania. U neho neprešli ani prvým kolom.

Na displeji notebooku sa objaví fotka jej spolužiaka. Kamaráta. Fotila ho, keď sa stavili, že mu urobí novú profilovku.

Je otočený smerom ku vychádzajúcemu slnku, lebo to fotili skoro ráno. Blonďavé vlasy mu presvetľuje mäkké svetlo. Tvár má uvoľnenú a pokojnú, neusmieva sa, presne ako mu prikázala. Ružové pery mierne pootovrené, modré oči privreté.

Pamätá si, ako sa s tou fotkou natrápila. Ako ju za to potom pozval na zmrzlinu. Chce ju rýchlo prepnúť, ale jeho ruka na zápästí ju zastaví.

„Ako sa volá?" zamrmle.

Nechce mu to povedať. Načo mu je to vedieť? Ale on mlčí, len jeho oči sa pýtajú.

„Matej," hlesne. „Volá sa Matej."

„Tá fotka je dobrá," povie Noc. „Mala by byť klenotom výstavy."