Domček opúšťa narýchlo. Pozabudla sa tam, príliš mnoho nostalgie. Musí uháňať domov, aby prišla skôr, než mama. Ale je rada, že to urobila. Mala to urobiť už dávno. Večer poďakuje Noci, že jej to navrhol.
Keď dôjde domov, vďakabohu mamine auto tam ešte nie je, horko-ťažko vynesie teleskop hore schodmi. Schová ho v svojej izbe a čaká.
Na noc. Aby sa mohla vykradnúť. Od mamy si vezme kakao, ktoré jej urobila a uteká do postele simulovať spánok.
Keď potom skĺzava dole a obúva si papuče, srdce má kdesi v krku. Je nadšená ako malé dieťa, ako ťahá strieborný teleskop hore schodmi.
Noc už tam čaká.
Na tvári mu zahrá úsmev, keď ju uvidí.
„Tak si to dokázala.“
ВЫ ЧИТАЕТЕ
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
Короткий рассказKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku
