„Neprišiel si."
Jej tichý hlas, prichádzajúci od dvier ho prinúti otočiť sa. Stojí tam, vyčítavý pohľad v jej očiach.
„Myslela som...urobila som niečo zle?"
Noc nič nehovorí. Je presne taký, ako predtým, ale ona nie. Chce vedieť, prečo neprišiel. Chce vedieť, prečo nespala celú noc. Prečo sledovala nočné mesto, ktoré sa jej smialo, zatiaľ čo ona v duši plakala.
„Prečo si neprišiel?" Spýta sa znova, ale Noc mlčí. Len sa na ňu usmeje a sadá si na stále teplý betón, zohriaty slnkom.
Je naštvaná. Jej insomnia ju už tak netrápi, odkedy sa s ním začala stretávať. Vlastne je cez deň oveľa pozornejšia, než predtým. A má viac energie. Ale tento deň nie. Tú noc, čo neprišiel.
„Ale ja som prišiel," povie Noc, akoby jej čítal myšlienky. „To ty si tu nebola."
YOU ARE READING
dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔
Short StoryKtosi tej noci kráčal po streche. Ako mohla vedieť, že to bolo jej vlastné svedomie? Svedomie, odeté do čierna, s červenou ružou, vyšitou na chrbte. 2018 @Veronissana za cover vďačím @JennyoOtaku
