dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc štvrtá II.

„Môj dedko má teleskop," zamrmlala potichu, keď si odpila z kakaa. To jeho chutilo inak. Menej sladko, ale za to nemenej úžasne.

„Mohla by si ho niekedy doniesť," navrhol.

„To asi ťažko," zamrmlala. „Pred rokom zomrel."

„Oh," hlesol.

„Ale málokedy sme pozerali na hviezdy. Bol chorý, od kedy si pamätám. Nevychádzal z domu. Ten teleskop stál v garáži za jeho domom. Zapadal prachom. Ale teraz nemám ako sa k nemu dostať. Mama odmieta ísť do jeho domu. Je veľmi citlivá."

Mlčal. Ani ona už nevedela, čo povedať. S nikým ešte takto nehovorila. Ale táto zvláštna anonymita s cudzincom jej poskytovala závan bezpečia. Ilúzia.

Otočil hlavu k nej. Jeho čierne oči ju pozorovali.

„Si po mame," povedal napokon.