dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc druhá III.

Uznanlivo sa usmial.

Spokojne si založí si ruky za hlavu. Teplo letnej noci im umožňuje držať si odstup. Silne pochybuje o tom, že by tu takto sedeli aj v novembri.

Obaja mlčia, keď on natiahne ruku a ukáže na oblohu plnú hviezd.

„Tie tri bodky, to je Malý voz. A tie tri napravo od nich, to je Veľký."

Sleduje líniu jeho prsta, kým neuvidí požadované hviezdy. Usmeje sa a ukáže biele zuby.

„To je zhodou náhod jediné súhvezdie, ktoré rozoznám."

Teraz sa smeje on. Na to, aký býva zamračený, je to takmer zázrak. Oči jej skĺznu na jeho tvár a uvidia takmer čierne oči, uhľovočierne vlasy a marhuľové pery, roztiahnuté v úsmeve. Ich pohľady sa stretnú.

„Ďakujem," zmrmle.

„A za čo?"

Pokrčenie plecami.

„Len tak."

To bola druhá noc.