dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc prvá I.

Nemôže spať. Už pár rokov, tak dlho, že už si ani nepamätá, kedy to začalo.
Bdenie.
Dnes ráno videla sťahovacie auto pred jej bytovkou. Nezaujíma ju, kto sa rozhodol bývať v tomto zapadákove na kraji mesta. Len keď kráčala do školy venovala ľútostivý pohľad svalnatému sťahovákovi, ktorý sa trápil s obrovskou krabicou.
Pretočí sa na druhý bok.
Zabudla si foťák u spolužiaka. Už od večera ho bombardovala správami, aby jej ho doniesol do školy, ale ten hlupák zabudol.
Ostatne, ako vždy.
Preto si nemôže prezerať a upravovať dnešné fotky, preto nemá čo robiť.
Otočí sa naspäť.
Zavrie oči.
Ale spánok neprichádza.
Vie, čím trpí. Chronická nespavosť nebola zriedkavá, ale ona ani kým sa nestala Nočným motýľom nemala tvrdý spánok. Vždy sa prebudila aj na najmenší zvuk.
Ako aj teraz.

Klop. Klop. Klop.

Ktosi kráča po streche. Jeden krok, potom druhý. Ticho, potom opäť kroky.

Odkryje perinu. Bosé nohy zloží rýchlo do papúč, kvôli strachu z imaginárnej príšery, ktorá čakajúc pod posteľou striehne na jej chodidlo. Precupká ku skrini, vytiahne sveter, vyjde na chodbu a preplazí sa von pred dvere bytu.

Kroky už nie je počuť.

Pohľad jej nervózne zablúdi ku dverám na strechu. Všade už bola, len tam nie. Všetko už videla, v tejto nevľúdnej a ošarpanej bytovke, iba strechu nie. Tiene sa plazia po stene a ukazujú na dvere, akoby ju lákali. Choď...choď...

Tak šla.