dvanásť nocí. ⚜ (séria Kvapky Chladu, časť I.) ✔

Noc ôsma II.

Nerozumie mu. Ako tu mohol byť, keď ona stála na tejto streche, presne ako teraz a on neprišiel?

„Nebol si tu," trvá na svojom. Noc len pokrčí ramenami.

„Máš pravdu. Nebol."

Teraz je už úplne zmätená. Okolie okolo nich je stále rovnaké, mesto spieva svoju nekonečnú pieseň, zloženú z hukotu áut a vlakov. Každý sa ponáhľa domov, každý uteká, iba oni dvaja pokojne sedia a sledujú nebo.

„Tamto je Polárka," ukáže Noc na obyčajne vyzerajúcu hviezdičku priamo nad nimi. „Podľa nej sa kedysi ľudia orientovali. Je to veľmi dôležitá hviezda."

„Predstavovala som si ju inak," zamrmle Nočný motýľ sklamane. „Ako veľkú a jasnú. Ako môžeš vedieť, že je taká dôležitá, keď ju takmer nevidíš?"

Noc najprv mlčí. Ona čaká na jeho odpoveď, obaja sledujú maličkú hviezdu, čo je nad nimi.

„Ľudia málokedy vidia to, čo je skutočne dôležité len preto, lebo je to malé a nežiari to. A možno, aj keby to bolo také obrovské, že by nevideli nič iné, aj tak by si to nevšimli."

To bola ôsma noc.