Ďaleko od domova

10. kapitola

Ellie netušila, ako sa Margo podarilo vytratiť z izby bez toho, aby ju zobudila. Jej posteľ sa jej zdala o niečo mäkšia než iné dni, nechcela z nej vyjsť ani za nič. Konečne v nej mohla ležať dlhšie než ktorékoľvek dni.

Až detský hlások a Danielove rozprávanie ju prebudili dostatočne na to, aby z nej vyliezla.

Bola tak zvedavá na Matta. No oveľa radšej by chcela vidieť tých nezodpovedných rodičov, ktorí naňho nemajú čas. Nedokázala pochopiť, ako môžu takto vychovávať svoje dieťa.

Celý deň jej prebehol rýchlo. Netušila, ako sa jej podarilo spať takmer až do obeda. Keď ju zbadal Matt, okamžite utekal k Danielovi. Chvíľu bol hanblivý, no po pár minútach si na ňu zvykol a predvádzal sa ako každé malé dieťa. Kým chystala obed, chodil za ňou s každou hračkou alebo vecou, čo našiel.

Keď sa najedli, zašli do detského domova. Matt sa každú chvíľu pýtal na všetko okolo neho a Daniel mal čo robiť, aby ho udržal pri sebe. Prišiel jej ako veľmi rozumné dieťa.

Cestou sa zastavili v papiernictve, aby kúpili farby a papiere. Ellie vymyslela plán, ako zabaviť deti. Vyrezala z malých zemiakov rôzne pečiatky. Mala skúsenosť, že to Eliasa dokázalo zabaviť na dosť dlhú dobu.

Vytlačila temperové farby na plastový podnos a rozdelila pečiatky medzi Eliasa a Matta, aby mali obe deti rovnaký počet a rovnaké motívy. Posadila sa k bratovi na drevenú lavičku. Rozložili sa vonku na okraji záhrady, ktorá patrila k domovu. Chcela využiť pekné počasie na to, aby na čerstvom vzduchu strávili aspoň chvíľu.

Počasie sa tu menilo veľmi rýchlo, no tieto dni hlásilo ešte pekne. Nasledujúci týždeň sa malo všetko zmeniť a babie leto malo skončiť. Nemala rada jeseň.

Deti sa okamžite pustili do pečiatkovania. Daniel ochotne pomáhal Mattovi. Keby ich nepoznala, myslela by si, že je to otec so synom. Zdieľali nejaké podobné črty, no to bolo spôsobené len tým, že pochádzali z jednej rodiny. Matt sa k nemu otáčal každú chvíľu, aby mu pomohol, keď mu niečo nešlo, alebo nedočiahol k farbe, ktorú potreboval. No taktiež jej veľmi pripomínal niekoho, na koho si nemohla spomenúť. Páčilo sa jej, ako sa Daniel venoval deťom. To bola vec, ktorá jej na Jessem chýbala.

Eliasovi označila hviezdičkami celý kraj papieru, za čo jej tak trochu vynadal. Vzala si preto čistý papier a začala kresliť prstami. Nerobila to už dlhú dobu. Nemala žiadnu konkrétnu predstavu, len miešala farby, až z toho vzniklo chaotické abstraktné dielo. Mala od farby obe ruky.

„Pôsobivé," poznamenal a snažil sa nesmiať, čo mu vlastne vôbec nešlo. Netvrdila, že to, čo vytvorila, bolo umelecké dielo, no aj tak sa ho rozhodla potrestať.

Postavila sa a rukou mu prešla po líci. Daniel si uvedomil rýchlo, čo sa snaží urobiť, preto sa odtiahol, no aj tak sa dotkla jeho pokožky a zanechala tam farebné pásiky. Zostala stáť a pozerala sa na jeho reakciu. Najskôr sa jej zdalo, že začne po nej ziapať, čo si to dovoľuje, potom sa snažil tváriť vážne, no cukali mu kútiky úst. To už Ellie nevydržala a začala sa nahlas smiať.

Zabudla na fakt, že bol od nej o dosť vyšší, takže sa v priebehu niekoľkých sekúnd dočkala odplaty. Cítila farbu na nose, čo ju šteklilo a spôsobilo ešte väčší záchvat smiechu.

„Tak tebe to je vtipné?"

Videla, ako sa Danielove prsty znovu dotkli modrej farby. Okamžite sa na krok vzdialila od stola a pohla do strany za Eliasa. Nepočítala s tým, že tú vzdialenosť medzi nimi prekoná tak rýchlo. Jednou rukou, a dúfala, že ju nemal od farby, ju objal okolo pása, aby mu neušla a druhou jej prešiel po tvári. Nedala sa a urobila to isté. Keďže mala obe ruky voľné a farebné, priložila mu dlane na líca.