Ďaleko od domova

9. kapitola

Nasledujúce dni sa zmenili na jej osobné peklo.

Ráno vstala, bola zavezená do školy, tam trpela zvyčajne tak šesť hodín. Daniel po ňu prišiel, odviezol späť. Keď chcela ísť pozrieť Eliasa, Daniel jej robil spoločnosť. Chcela ísť do mesta? Stretnúť sa s Eddiem? Stále bol s ňou, akoby ju chcel držať pod dozorom. Šiel jej na nervy a ak by takmer vždy nebolo okolo nich viac ľudí, hodila by po ňom niečo. Nemal vlastný život? Či ho nudil? Margo spomínala, že zvyčajne má veľa práce, tak netušila, kde sa teraz stala chyba.

Občas sa s ním vystriedala Margo. S ňou trávila čas rada, vždy si mali čo povedať. Bola nadšená, keď ju Ellie požiadala, aby šla s ňou za Eliasom.

Jedinými svetlými momentmi boli chvíle s bratmi. Za tie dni si zvykla na to, že večery trávila v spoločnosti Margo, Jeremyho, Eddieho a občas sa k ním pridal Andrew alebo niekto, koho nepoznala. Bola to príjemná zmena a aspoň nemyslela na nič iné.

Vždy bol po blízku Daniel, ktorý robil opatrovateľku nielen jej, ale aj ostatným. Keď sa naňho sťažovala Margo, tá len mávla rukou a povedala, nech si zvykne. Nech sa mu snažila akokoľvek vyhnúť, nedalo sa.

Spočiatku jej jeho prítomnosť nevadila, no cítila sa pri ňom zvláštne. Nepomáhal jej ani fakt, že vždy, keď sa naňho pozrela, sa jej rozbúchalo srdce. Daniel bol pohľadný a pozorný. Až príliš a pohár jej trpezlivosti pretiekol.

Jesse sa jej za posledné dni ospravedlnil asi stokrát, prosil ju, nech mu dá ďalšiu šancu, že to prehnal. Pri každom rozhovore sa tvárila otrávene a pomyslene mu dávala ďalšie a ďalšie facky. Každé slovo šlo jedným uchom dnu a druhým von. Neverila mu nič. Vždy ho odbila s tým, že má na práci niečo dôležitejšie, že nemá čas sa s ním stretnúť, že už nestojí o osobu, ktorá má pred ňou tak veľké tajnosti a nech zabudne na ďalšiu šancu.

O Ligawe nevedela nič. Nikto im neposkytoval informácie, ako je na tom choroba. Je na ústupe? Vynašli už liek? Počítala dni, koľko bola jej matka nakazená. Na desiaty deň sa úplne zložila. Bola nádej, že to mohlo byť len prechladnutie, veď v ten deň, ako odišla, sa cítila lepšie. Nedávala tomu veľkú šancu.

V ten deň ju Daniel doviezol zo školy. Už v aute takmer fňukala, no s plačom počkala až kým nevošla do izby. Margo sa tam nenachádzala, našťastie. Posadila sa na posteľ a tak sa ovládanie vzlykov skončilo. Cítila obrovskú bolesť. Akoby zomrela aj polovica jej duše. Cítila prázdno.

Zvalila sa na posteľ, tvár zaborila do vankúša. Hrdlo mala úplne stiahnuté a tiché vzlyky naplnili izbu. Slzy jej zmáčali vankúš. Chcela kričať od vnútornej bolesti, no práve v tom sa otvorili dvere.

„Eleanor?"

„Choď preč," zamrmlala, ani sa neotočila. Cítila, ako sa posteľ nahla. Dúfala, že si nesadol k nej. Nie teraz!

Rukou jej prešiel po chrbte.

„Čo sa stalo?"

Čo sa stalo a či je v poriadku... iné otázky od neho nepočúvala. Posledné dni jej šiel na nervy. Nebola malé dieťa, ktoré musí byť neustále pod dohľadom. A potrebovala aj čas, ktorý by strávila sama.

„Choď preč."

Počkala chvíľu, no neodchádzal. Sedel tam a mohla cítiť, ako sa na ňu pozerá s obavami v očiach. Bol posledný človek, ktorého by chcela teraz vidieť. Netúžila ani po bratovej spoločnosti. On znášal všetko oveľa jednoduchšie.

Posadila sa, aby ho mohla zabiť pohľadom. Narúšal jej osobný priestor a jej súkromie. Mala pocit, že niečo také jej tu už nepatrí.

„Čo ťa trápi?" spýtal sa a pohľadom prechádzal po jej tvári.