Ďaleko od domova

30. kapitola

„Nič z toho, čo sme videli, nebolo skutočné?" overovala si Ellie už snáď po desiaty raz. Stále tomu nemohla uveriť, aj keď si už mohla zvyknúť, že Zibil jej takéto prekvapenia prinášal často.

„Nie, nemusíš sa báť, všetko je tak, ako má byť," odvetil Alex, ktorý bol stále prekvapivo pokojný, hoci jazdil ako šialenec. Snažil sa dodržiavať predpisy, no veľmi mu to nešlo. Takmer celú cestu volal so svojou priateľkou a hovor mal na reproduktore, tak vedela, čo sa deje.

Christina už stihla vyzdvihnúť jej súrodencov spolu s Andrewom, pridali sa k ním aj iní Ligawčania Bola neskutočne vďačná za ich pomoc. Nevedela, čo by si bez nich počala.

Rukami sa chytila za sedačku pred sebou, každú chvíľu ju hádzalo do oboch stranách a ak by Alex náhodou prudko pribrzdil, asi by si vybila zuby. Jej žalúdok sa začal búriť, na tento typ jazdy nebola pripravená ani náhodou. Taktiež jej k nepohodliu prispieval aj fakt, že vedľa nej sedel človek, ktorého by najradšej už nikdy v živote nevedela. Zhlboka sa nadýchla a zatvorila oči.

Nechcela na to myslieť, tá rana bola ešte príliš čerstvá a hlboká na to, aby sa s tým dalo niečo urobiť. Zabudnúť na to nemohla, o odpustenie by ju Daniel žiadal len márne. Ako by sa zachovali oni, keby na nich niečo útočilo? Možno by sa bránili, s ich pokročilou technológiou by to bolo možné. Lenže Ligawe čakal práve pomoc ktorú potreboval. Napadnutie a zničenie kontinentu na opačnej strane by ich v živote nenapadlo. Na čo by to bolo dobré?

„O pár sekúnd som pri vás, zlato," oznámil Alex svojej priateľke. Obdivovala ich, že pomáhali nezištne. Kiežby Zibil mal viac takýchto ľudí.

„Super. Ja čakám na chodníku po pravej strane. Jeremymu sa podarilo zohnať dodávku, aj s Andrewom a zvyšnými Ligawčanmi pôjdu inou trasou. V aute čakajú súrodenci. Myslela som, že budú chcieť byť spolu."

„Si fantastická."

Tak sa aj stalo. Keď auto zastavilo, otvorila dvere a vystúpila. Tešila sa na bratov, hoci ich nevidela len chvíľu. Odteraz už budú navždy spolu doma.

Alex vyštartoval z auta ako strela. Okamžite zamieril k svojej snúbenici a schoval ju v objatí. Ich vzťah bol taký, po akom vždy snila. Obaja si boli úplne oddaní, verili si a milovali sa. Bolo jej ľúto, že nikdy neuvidí ich dieťa, rovnako ako... dieťa Margo. Ach, nevedela si predstaviť odísť, ak by bola nažive. Určite by sa tohto všetkého vzdala, pretože by nemala srdce na to, aby ju v takejto situácii opustila. Namiesto toho ju tu ona nechala, čím v jej živote zhaslo najvýraznejšie svetlo radosti. Zanechala v nej takú hlbokú spomienku, že na ňu určite nezabudne do konca života.

Keď sa Alex sklonil k Christininmu brušku, aby sa rozlúčil aj s dieťaťom, takmer sa rozplakala od dojatia. Bolo to krásne. Nevedela si predstaviť byť na jej mieste.

Otočila sa od nich a vybrala sa k autu, ktoré bolo ich. Pred ním bol Daniel, nervózne postávajúci vedľa predných dverí. Zapozerala sa na dodávku, ktorá parkovala za ním. Všimla si, že na mieste spolujazdca sedel Andrew a celý čas ju sledoval.

Nadvihla ruku v snahe ho aspoň tak pozdraviť. O chvíľu už budú spolu, stačilo sa len dostať prakticky na druhú stranu kontinentu. Len.

Prvá časť cesty bola prekvapivo tichá, o väčšinu rozprávania sa postaral hlavne Elias. Medzi dospelými bola citeľná nervozita. Samozrejme, určite by každý chcel jednu streliť Danielovi za to, čo spravil, respektíve čo Alex stihol zachrániť. Bola neskutočne rada, že Christina stihla bratovi vysvetliť situáciu, nevedela si predstaviť, že by mu to mala povedať ona. Nie pred Eliasom.

Od Declana mali nemilé informácie. Okrem Daniela, jej otca a všetkých, ktorí boli zodpovední za útok, bol vydaný zatykač aj na Alexa. Prvých menovaných ešte pochopila, ale prečo chceli zatknúť aj neho? Neurobil nič, čím by niekoho ohrozil. Práve naopak, zachránil toľko ľudí, že sa to nedalo ani spočítať.