Ďaleko od domova

19. kapitola

Ellie sa darilo úspešne tajiť svoju návštevu Babylonu pred Danielom. Také šťastie však nemala pred Eddiem. Ešte v ten deň sa s ním stretla a povedala mu úplne všetko. Neboli spolu tak dlho, mali si toho povedať dosť. Taktiež sa mu chcela zdôveriť vecí ohľadom Daniela, no nakoniec si to rozmyslela. Na také veci väčšinou využívala Andrewa, keďže nemala žiadnu dobrú kamarátku, ktorej by mohla revať na ramene. Samozrejme, mala pri sebe Margo, no jej by nebola schopná vravieť veci o jej bratovi.

Trvalo jej dva dni, kým bola schopná pokračovať ďalej vo svojom živote. Posledné hodiny prežila ako múmia, ktorá nemala na nič iné chuť, len revať a prosiť, nech sa zobudí z tohto príšerného sna. Hoci jej pán Hertford nenašiel žiadnu prácu, Daniel jej pomerne často nosil z práce štósy papierov, s ktorými potreboval pomôcť. Brala to ako príjemné rozptýlenie.

Na jej prekvapenie s Danielom vychádzala v pohode, aj keď to už nebolo ako predtým. Potrebovala sa sústrediť na oveľa iné veci. Akokoľvek sa snažil získať si viac pozornosti, skončil bez úspechu.

Dokonca nereagovala a nemyslela ani na smsky, ktoré jej chodili od Jessieho. Chcel sa s ňou stretnúť a všetko si ujasniť. Nečítala ich, len si pomyslela, aký je idiot a zaradom ich mazala.

Pri pohľade na Daniela ju však až bolelo srdce. Ktovie, akým smerom by sa vyvinul ich vzťah, keby sa cez víkend nestalo nič. Nemala na mysli zistenie, že je otec. Tým sa preniesla takmer hneď. Keby ju netrápili veci okolo jej otca... všetko by bolo inak. Hoci sa v jeho prítomnosti cítila rovnako a pri pohľade naňho sa jej rozbúchalo srdce, nemohla sa poddať svojim citom

Jediné, čo jej dávalo v tomto svete pravý zmysel žiť, bol Elias. On sa musel spoliehať na ľudí okolo neho. Preto sa rozhodla voľné dni využiť na trávenie s ním.

Daniel mal v práci toľko roboty, že si nejaké veci priniesol aj domov, čo absolútne nechápala. Prečo si to jednoducho neodložil na druhý deň? Určite by to dokončil niekedy inokedy. Vždy, keď šla okolo neho, vyzeral príšerne. Dokonca si všimla, že mal na nose okuliare, ktoré nenosil asi nikdy.

Druhý deň sa už nad ním zľutovala. Prisadla si k nemu, no ani tým si nevyslúžila jeho pozornosť. Očami skenoval jeden papier a ani na ňu nepozrel. Všimla si na stole kávu a koláč. Ona stihla s Margo kávu vypiť hneď po škole, bol to taký ich každodenný rituál.

„Môžem ti nejako pomôcť? A to si si dve hodiny nenašiel čas ani na vypitie kávy a zjedenie koláču? Chceš si privodiť žalúdočné vredy, Dan?" založila si ruky vbok a vyčítavo naňho pozrela.

Prekvapene sa narovnal a položil papier na kôpku na stôl. „Úplne som na to zabudol," vzdychol, zložil okuliare a chrbtom dlane si pretrel oči.

„Skutočne by si si mal dávať pauzy, pretože ti z toho preskočí. Okrem toho, nikdy som ťa nevidela si nosiť robotu domov."

„Práve preto... nakopilo sa toho za ten čas. Ani nevieš, ako rád by som sa na to vybodol, no už to skutočne nepočká."

„Môžem ti s tým pomôcť? Čo vlastne robíš?" opýtala sa a prisadla si k nemu bližšie. Keď pozrela na papiere, všetko sa jej to zdalo ako nejaké výpisy, boli tam rôzne kódy a sumy peňazí. Nech sa to snažila akokoľvek rozlúštiť, nepodarilo sa jej to.

„Dali mi na starosti jeden prípad, jedná sa o transakcie medzi dvoma subjektmi cez rôzne bankové inštitúcie. Uhm, dve banky sa stali nesolventnými a klient v nich mal niekoľko účtov. Fond poistenia vkladov mi do posunul, keďže sa zaoberám poistnými podvodmi. Ide o to, že tento klient mal rôzne vklady na účtoch v tejto banke a niektoré z nich podľa zákona nepodliehajú ochrane vkladov. Väčšinou sa jedná o obchodovateľné cenné papiere a ja naozaj netuším, ako niečo také mohlo ujsť pozornosti banky. Nuž, teraz má z toho problémy."