Ďaleko od domova

18. kapitola

Zvykla si na to, že s ňou život vybabral už niekoľkokrát, no to, čo sa dialo posledných dvadsaťštyri hodín, bolo až príliš. Zo všetkého ju bolela hlava, nemala najmenšiu náladu myslieť na čokoľvek, pri čom sa jej tlačili slzy do očí.

Zistenie pravdy o Danielovi nebolo v porovnaní s jej otcom také zlé, no mala pocit, že ju to zasiahlo oveľa viac. Nechápala to. Až neskôr si uvedomila, čo za tým bolo.

Danielovi verila až príliš a myslela, že pred sebou nemajú žiadne tajomstvá. Zdôverovala sa mu zo všetkým. Možno sa on nemal chuť deliť o svoje súkromie, nebol dôverčivý. Netušila, aká je pravda. Keď si to nechala uležať v hlave, pozerala sa na to inak.

Keby jej bol už hneď na začiatku povedal, že bol ženatý a má syna, vnímala by ho úplne inak. Takmer s istotou vedela povedať, že by si od neho držala dostatočný odstup, aby sa nestalo nič podobné predminulej noci. Možno by nedokázala zabrániť citom, ktoré k nemu prechovávala, krotila by sa a v posteli by s ním neskončila. Jednoducho nejaká jej vnútorná časť by bola určite proti. No a neposlednom rade by určite dnes nespravila malú scénu.

Bola hlúpa a naivná, ak si myslela, že by bolo skutočné prospešné tu zostať. Už to tak ružovo nevidela. Všetci mali svoj vlastný život a ona stále cítila, že tam nepatrí.

Veci okolo jej otca bola úplne iná kapitola. Nechcela počuť nič z médií, nikto o tom nemohol vedieť pravdu. Určite si okolo toho povymýšĺali aj to, čo nevedia. Nechcela sa o tom ani náhodou rozprávať s Danielom.

Vedela, kto by jej mohol poskytnúť informácie, no na to musela počkať aspoň do pondelka. Bola z toho zúfalá.

Mala chuť sa obliecť späť do pyžama, ľahnúť do postele, schúliť sa do klbka a spať. V ústach mala neustále divnú pachuť a bála sa, že všetko, čo zje, uvidí druhýkrát. Nemala náladu sa s nikým rozprávať, Dan po utíšení Matta zaliezol do svojej izby a hoci Margo s ňou chcela nadviazať konverzáciu, vyhýbala sa jej a venovala všetku svoju pozornosť deťom.

***

„Idem na noc k Jeremymu. Mám dve podmienky. Nepozabíjajte sa tu a ak po mňa príde nejaká ochranka alebo mi niekto bude robiť bodyguarda, zabijem ťa. Chcem žiť normálny život. Čo sa týka Ellie, pohovor si s ňou, určite je na tom strašne. Neviem, či vieš niečo viac o tom, čo sa deje okolo jej otca, mal by si jej to určite povedať. A dobre vieš, že som chcela, aby o Mattovi vedela. Nemuselo by to dopadnúť ako teraz," hovorila a pri tom sa naňho pozerala so zdvihnutým obočím a výrazom Ja som ti to hovorila. Stála za zatvorenými dverami a tvárila sa smrteľne vážne. Miloval ju, nemala problém povedať všetko čo si myslela na rovinu. Ako jediná sa vždy snažila udržiavať dobé vzťahy v ich rodine.

„Zlato, je to moja vec, dobre? Vyriešim si to sám," povzdychol si a rukou si pretrel oči. Dobre vedel, že Ellie musí byť na tom momentálne hrozne. Keby sa tak niekto zaujímal o to, ako sa cíti on?

Naštvane rozhodila rukami a keby mohla, zabila by ho pohľadom. „Počúval si ma vôbec, ty idiot?" zvýšila hlas, potom dodala tichšie: „Vidím tú chémiu medzi vami. Nepokaz to, Ellie je úžasná a možno si to nechce priznať, no je do teba zaľúbená po uši. Ty tiež. Tak na tom popracuj."

Odišla. Ani sa nestihol vyjadriť na jej prespávanie u Jeremyho, s ktorým absolútne nesúhlasil. Hoci boli spolu veľmi dlho, nechcel aby urobila nejakú hlúposť.

Nemohol Ellie povedať nič viac. Popravde, dozvedel sa o všetkom len nedávno. Bol len skôr informovaný o tom, že žije. Nič viac, nič menej. Práve kvôli nej by chcel zistiť o tom čo najviac, no bál sa, čo všetko môže zistiť.