Ďaleko od domova

13. kapitola

Prebudila sa uprostred noci na to, že jej bolo príšerne horúco. No keď odkryla prikrývku, myslela si, že zamrzne. Celá sa chvela a návaly tepla a zimy neprestávali. Hlava jej šla vybuchnúť a nech sa stočila do akejkoľvek polohy, necítila sa dobre. Pokožka jej doslova horela.

Pri každom nádychu ju bolelo hrdlo a hruď. Večer urobila všetko pre to, aby nenachladla, no zrejme sa až tak nesnažila. Povzdychla si a potichu sa postavila. Prezliekla sa do suchého oblečenia dostatočne rýchlo a v tichosti na to, aby neprebudila Margo.

Vyšla z izby a zatvorila za sebou dvere. Rozsvietila svetlo, aby sa cestou do kuchyne nezabila na rovnej podlahe. Zabodávalo sa jej do očí a žmúrila, aby vôbec niečo videla. Mala pocit, že v hlave jej prebieha stádo splašených koní z jednej strany na druhú. Celý svet sa s ňou trochu točil.

V duchu zanadávala. Chcela si spraviť čaj, no všetci spali a ráno vstávajú skoro, hoci bol víkend. Okamžite si spomenula na to, že majú na starosti Matta a Margo mala plány s priateľom. Bolo niečo po pol šiestej a dúfala, že nájde nejaké lieky, ktoré jej zaberú na teplotu, ktorá jej zrejme stúpala každú chvíľu.

Napustila si vodu do pohára a trochu odpila. Potom otvorila poličku, kde boli lieky. Nachádzali sa v plastovom boxe, na ktorý veľmi nedočiahla. Povzdychla si a postavila sa na špičky. Prstami sa snažila potiahnuť box tak, aby si ho stiahla na dlaň. Ten sa však prevalil a časť obsahu sa vysypala na drez, na Ellie a na zem.

Okamžite začala všetko zbierať. Mala šťastie a nič sa nerozbilo. Kľakla si na podlahu a zbierala jednotlivé krabičky a plastové fľaštičky plné liekov. Popri tom aj študovala, čo to bolo a na čo slúžilo. Chcela nájsť to, čo potrebovala. Nevyznala sa v liekoch na Zibile.

„Ellie?" počula za sebou hlas. Otočila sa a zbadala Daniela. Blížil sa k nej od svojej izbe. Vlasy mal rozkošne rozstrapatené a oči ledva držal otvorené. „Čo sa stalo?"

„Nie je mi dobre. Chcela som si dať niečo od teploty."

Podišiel k nej, pomohol jej pozbierať všetko, čo sa vysypalo a potom jej podal to, čo hľadala. Okamžite zapila jednu tabletku čistou vodou.

„Si v poriadku?" opýtal sa. Za posledných šesť hodín sa jej to opýtal niekoľkokrát. Keby si od začiatku ako tu prišla robila čiarky, mala by zaplnený celý zošit.

„Je mi hrozne." Nechcela myslieť na to, čo sa stalo. Nedávalo jej to žiadny zmysel. Jediné, po čom túžila bolo, aby ju celé telo prestalo bolieť.

Pristúpil k nej a ruku jej priložil na čelo. Bol ľadový a tento dotyk zapríčinil, že jej srdce vynechalo úder. Ustarostene ju sledoval a nakoniec si povzdychol.

„Choď si ľahnúť, prinesiem ti ešte nejaké vitamíny a čaj. Celá horíš. Musíš to vyležať a ak ti to neprejde, vezmem ťa k doktorovi." Pri tej predstave jej až zovrelo žalúdok. Na doktorov nemala dobré spomienky. Hlavne nie na posledné stretnutie, po ktorom sa ocitla na Zibile.

Ak by aj chcela namietať, nemohla. Daniel sa na ňu pozeral s obavami v očiach a s odhodlaním ju tam dotlačiť nasilu. Poslušne sa otočila a namierila si to do izby. Chcela sa zababušiť do periny a spať. Telo ju poriadne nepočúvalo a každý pohyb bol ako za trest.

„Uhm-hm. Nechceš predsa, aby sa Margo zobudila. Kto ju bude trpieť podráždenú celý deň?" Prekvapene sa naňho otočila. Prstom ukázal na dvere do svojej izby. Snáď nechce, aby šla tam? „Ľahni si do mojej izby, ja už aj tak nemôžem spať."

Nevenoval jej viac pozornosti. Čakal, kým zovrie voda v kanvici a pri tom chystal šálku so sypaným čajom. Vedela, že je nekompromisný a nemá na výber. Vedela však, že Margo by bola podráždená, ak by ju prebudila a ona ani netušila, ako jej bude o päť minút. Preto poslúchla Daniela.