Ďaleko od domova

25. kapitola

Bolo pre ňu ťažké nemyslieť na slová od Alexa. Hoci odovzdala odkaz Danielovi, nezdalo sa jej, že si z toho robí ťažkú hlavu. Poriadne ani nevnímal, čo mu hovorí, len ju odbil, že toho má veľa na starosti. Počas hodín, ktoré strávili v Babylone, jej nevenoval ani chvíľku. Vždy, keď prišli domov, sadol si za notebook a neustále niečo riešil, alebo si chodil vybavovať pred vchod do bytu telefonáty.

Nevedela, čo sa deje. Na jednej strane sa oňho strachovala, Alex znel dosť znepokojene. Nechcela, aby bol kvôli práci v nebezpečenstve. Na druhej strane si toto odmerané správanie vysvetľovala po svojom. Bála sa, že je to dôsledok jeho neúspešného pokusu o intímne zblíženie. Ona to ale pokaziť nechcela, nemohla za to, že jej telo reagovalo automaticky. Chcela tento blok prekonať, netušila ako. Neexistoval žiadny návod, ako sa cez to dostať.

Mala pocit, že takto poškodená ostane už navždy.

Po niekoľkýkrát za posledné mesiace opäť cítila, ako sa jej svet rozpadá pod nohami.

Netušila, čo mala robiť. Len sa snažila tváriť, že je všetko v úplnom poriadku, aby nikomu nerobila starosti.

Posledný deň v týždni už bola neskutočne rada, že má voľno. Tešila sa na Margo, tieto dni sa vrátila do školy a ak bola doma, spala. Teraz si spolu naplánovali celý deň. Bola nadšená nielen z toho, že bude s ňou, ale hlavný dôvod jej radosti spočíval v tom, že aspoň niekto bol šťastný. Veľmi jej to priala.

Ráno mala kopec času, aby si pospala dlhšie ako inokedy. Namiesto toho sa zobudila presne o pol ôsmej ako každý deň. Keď sa pozrela na mobil a videla tam ten čas, takmer ju porazilo. Konečne mohla vylihovať a nerobiť nič ešte minimálne dve hodiny, no namiesto toho sa cítila plná energie. Potichu, aby nezobudila Margo, vyšla z izby.

Prekvapilo ju, že v byte bolo ticho. O takomto čase bol Daniel väčšinou v sprche alebo v kuchyni. Zvedavo teda zamierila k jeho izbe. Možno zaspal, nečudovala by sa tomu. Dvere mal pootvorené, tak nakukla a pozrela sa na jeho posteľ, ktorá bola prázdna. Pohľad na to miesto jej vyvolával až príliš veľa spomienok. Dúfala, že bola len veľmi precitlivená a pripúšťala si k srdcu každý malý detail.

Prečo by Daniel odchádzal do práce tak skoro? Šiel vôbec tam, alebo niekde inde? Mala obrovskú potrebu zistiť, kde je. Mobil mala našťastie v izbe, ktovie, ako by si toto kontrolovanie vysvetlil.

Kým pomaly vypila kávu a najedla sa, zapla si televíziu.

Pocítila dejá vu.

Na obrazovke bol opäť v rohu červený trojuholník s nápisom Mimoriadna udalosť. Niečo podobné sa objavilo v televíznych novinách aj vtedy, keď sa zistilo, že je jej otec nažive.

Tentokrát sa jednalo o nejakú banku. Názov jej bol trochu povedomý, no pri práci sa len výnimočne stretla so slovným názvom bánk, väčšinou mali svoje číselné označenie. Načiahla sa po ovládač, aby aspoň trochu pridala na hlasitosti.

Nechápala, čo reportérka hovorí, keďže väčšinu tých slov počula zrejme prvýkrát. Pochopila jedine to, že táto banka skrachovala. Zábery ukazovali ľudí, ako čakajú pred pobočkami bánk, jeden bol dokonca spred Babylonu. Tak to zrejme kvôli tomu sa Daniel tak ponáhľal. Netušila však, čo to znamenalo, nedokázala si predstaviť, čo môže taký krach banky znamenať.

Mala pocit, že vedela až príliš veľa informácií, avšak nedokázala si ich nijako pospájať. Možno spolu ani nesúviseli.

Dúfala.

Keď počula otvorenie dverí na izbe, okamžite televíziu vypla. Nechcela, aby sa Margo rozrušovala, nie pred návštevou lekára. Musela byť už teraz nervózna. Ak nie, tak Ellie bola určite aj za ňu.