Butterfly (L.TY)

6

„O koho česť si sa to bál?" uškrnula sa, keď pevne držala ostrý nôž nad Taeyeongovou hruďou, čo jasne dokazovalo jeho prehru.

„Vyhráva Ren," obaja začuli Taeilov hlas. Dievčina obratne a ladne zliezla z jeho vypracovaného tela, na ktorom doteraz obkročmo sedela a pobrala sa k ostatným, ktorým na tvárach pohrávali udivené pohľady.

„Čo iné ste mohli čakať od Moon Princess?" spýtal sa Taeil, keď si všimol ich pohľady smerujúce jej smerom. Oslovenie, ktorým svoju mladšiu sestru počastoval ju potešilo, pretože som ním bola známa, no aj trochu znepokojilo. Znamenalo to najmä zodpovednosť, ktorú musela sama niesť na pleciach.

„Myslím, že ich udivilo to čo skrývala pod mikinou. Vieš, každého udiví, keď tam nič nie je," zasmial sa Taeyeong, čím poukazoval na jej hruď, ktorá bola podľa jeho názoru plochá ako doska. Ren naňho ani nepozrela. Nepovažovala to za potrebné, keďže  na suché poznámky o jej postave bola zvyknutá a naučila sa ich ignorovať.

„Buď ticho Taeyeong," ozvalo sa od najstaršieho čiernovláska, ktorý sa ani v najmenšom netváril nadšene. Predsalen bola Ren jeho mladšou sestrou a v ňom sa práve v tomto okamihu znova prebudil pud staršieho brata, ktorý ho nútil chrániť to napohľad krehké, no v skutočnosti silné stvorenie pred ním.

Ren si bola istá, že to o súrodeneckej láske je pravda. Obi dvaja sa mohli doťahovať koľko chceli, no nikto iný nesmel tomu druhému ublížiť. Presne v takýchto momentoch bola rada, že bol Taeil práve jej starším bratom, aj keď ona osobne by takúto situáciu radšej neriešila.

„Ale veď nemám pravdu? Naozaj je plochšia ako doska," zasmial sa znova Taeyeong a tentoraz jej pozeral priamo do očí, čo ju malo vyprovokovať, no ani v najmenšom sa mu to nepodarilo a ona zostala maximálne pokojná, čo jej rivala ešte viac nahnevalo, aj keď to na sebe nechcel nechať vidieť

„Fakt si až taký úbohý, že si potrebuješ zvyšovať ego tým, že ma musíš urážať?" spýtala sa hľadiac mu po celý čas do jeho tmavo hnedých, možno až do čierna sfarbených očí, v ktorých sa zračil výsmech zmiešaný s pohŕdaním nad celou jej existenciou. Na takýto typ jeho pohľadu si za tie roky, čo ho poznala zvykla.

„Keď teba sa tak dobre uráža. Veď vieš, ten tvoj pohľad je na nezaplatenie," podpichol znova a ona svoj pohľad premiestnila na Taeila, ktorý okamžite pochopil nevyslovenú prosbu o zmenu témy. Mala totižto viac než len obyčajné nutkanie mu nôž, ktorý zvierala v pravej dlani zapichnúť do krku a pomaly sledovať ako by zvíjajúci sa v bolestiach umieral až dokiaľ by nevykrvácal.

„Prestaň do nej rýpať, pretože ťa tým nožom naozaj zabije. Máte nejaké otázky na Ren alebo Taeyeonga ohľadom ich techník?"

„Môžem byť s tebou v tíme, Ren?" spýtal sa okamžite Jaemin, ktorý ak si dobre pamätala doposiaľ nemal žiaden výcvik.

„Ak chvíľu počkáš, tak vás rozdelíme do dvoch tímov. Každý bude mať dvoch zverencov, aby sa Yeongovi a Ren dobre pracovalo," povedal autoritatívne Taeil a tým maximálne uzemnil jeho prehnané nadšenie. Ren sa páčili tieto jeho vodcovské vlohy, ktoré sa tak veľmi snažil potlačiť, aby sa nestal vodcom.

„To nevychádza. Sme piati, nie štyria," ozval sa Chenle. Ren, Taeil a Taeyeong sa naraz pozreli na Jisunga, ktorý nahodil zmätený výraz a snažil sa splynúť s podlahou, čo by Ren za normálnych okolností prišlo ako neskutočne roztomilé gesto, ak by nevedela, že je to jeden z najlepších vrahov v jeho veku. Síce ich nie je veľa, no na úrovni boja a profesionality by sa dalo povedať, že je možno lepší ako ona samotná.

„Jisung nepotrebuje žiaden výcvik. Bude dohliadať a poprípade pomáhať zelenáčom," vysvetlila, čím najmladšiemu členovi ani v najmenšom nepomohla v jeho. Práve naopak, jeho výraz smutného šteňaťa sa zmenil na výraz týraného šteňaťa, ktorému navyše nedali jesť minimálne niekoľko dní.

„Ren, budeš mať zelenáčov. Máš predsa len viac skúseností s výcvikom úplných zelenáčov než Taeyeong," rozdelil nás Taeil, ktorý zdôraznil niekoľko mesačnú prax s výcvikom detí otcových zamestnancov, ktorú mala jeho sestra.

„Beriem Jena a Renjuna do zbrojnice," reagoval hneď Taeyeong a hneď popohnal dotyčných dvoch chlapcov von z miestnosti, takže v miestnosti ostali len piati z nich.

Chenle a Jaemin pozorne s miernym nadšením čakali na to, čo sa bude diať ďalej. Jisung na tom bol úplne inak. Bol nervózny a napätý, čo Ren trochu aj začalo iritovať, no nechcela to na sebe dať vedieť, pretože vedela, že by ho tým ešte viac znervóznila a to nechcela.

"Jisung pôjde so mnou na druhú stranu telocvične, kde budeme trénovať boj so zbraňami a Ren si už rozdelí, čo bude s chlapcami robiť ako prvé," rozdelil ich Taeil teatrálnym hlasom na čo ostatní len prikývli a sledovali ako od nich dvaja chlapci odchádzajú.

"Najprv sa vás budem pýtať na niektoré veci a neskôr začneme s počiatočným tréningom," rozdala pokyny a ukázala im na žinenku čiernej farby, ktorá sa nachádzala na druhej strane priestornej a dobre osvetlenej miestnosti.

„Viete aké je motto mojej rodiny?" spýtala sa ich narovinu, keď chlapci nasledovali jej príklad a posadali si do tureckého sedu hneď oproti nej.

„Je to niečo s rodinou, že?" ozval sa Jaemin, na čo ona prikývla.

„Pozná niekto z vás aj jeho znenie?” spýtala sa znova a podrobne si prezrela obidvoch chlapcov. Na tvárach im panovali zamyslené výrazy, zatiaľ čo ona si prezerala ich tváre. Napriek ich mladosti si všimla, že obaja boli pekní a vyzerali maximálne nevinní. Spomenula si, že všetky deti na začiatku tak vyzerali a ona len mohla sledovať ako z nich vytvára vrahov a tým ich oberá o ich nevinnosť. Na chvíľu ju to zamrzelo, no vedela, že to bolo náplňou jej práce.

„Rodina je živý organizmus a je nadovšetko. Viete, čo to znamená?” položila im ďalšiu otázku a čakala, kým jej niekto odpovie.

„Že ju máme chrániť?” ozval sa pohotovo, no hlavne nahlas Chenle až Jaemina trhlo od ľaku z reakcie mladšieho chlapca sediaceho po jeho ľavici.

„Aj to, no celý význam je oveľa dlhší. Znamená, že rodinu máme chrániť a bezprostredne jej dôverovať. Členovia rodiny sú ako konáriky veľkého stromu. Samotné sa ľahko zlomia, no spolu tvoria silný komplex živých organizmov, ktorý sa len tak ľahko nedá poraziť. V skupine ste teraz rodina. Dočasne budem ňou aj ja. Zastanem úlohu rodiča, ktorý vás bude usmerňovať a chrániť, najmä z dôvodu, že mám viac skúseností ako vy dvaja. Naučím vás bojovať a nie len to. Ako sa správať počas akcií v teréne aj mimo neho, no najmä to ako chrániť ostatných členov vašej rodiny,” hovorila naučený monológ, ktorý jej kedysi opakovala vlastná mama, pred tým, než zomrela. Chýbala jej, no nesmela na sebe dať vidieť bolesť alebo smútok nad jej stratou, najmä z dôvodu, že musela usmerniť mladých chlapcov sediacich priamo predo mnou. Vedela, že jednoducho musí byť na istý čas ich mamou.

Robila to už mnohokrát. Mnohokrát sa pýtala svojich neustále meniacich sa zverencov práve túto otázku a opakovala naučenú frázu, no vedela, že tentokrát to bude iné. Bude to pre ňu osobné akoby pred ňou sedeli mladší bratia, ktorých ani nemala.

„Veríš tomu?” spýtal sa Jaemin, ktorý rovnako ako aj Chenle hltal každé slovo vychádzajúce z jej pier, na ktoré tak veľmi starší chlapec myslel už od doby, keď ju dnes ráno prvýkrát uvidel.

Až veľmi dobre si už vtedy uvedomil aká nebezpečná a zároveň jemná dokáže byť a to ho na nej priťahovalo aj napriek tomu, že mala byť preňho tabu už len kvôli jej veku. Jednoducho nebola v jeho dosahu a to ho mrzelo, no vedel, že sa musí ovládať viac, než kedykoľvek predtým.