Butterfly (L.TY)

11

„Naozaj si myslíte, že to Ren zvládne? Napriek všetkému, predsa len, je to žena," po chvíli pochybovačne prehovoril Taeyeong pričom preniesol pohľad na jedinú osobu ženského pohlavia nachádzajúcu sa v tejto priestornej miestnosti.

Pri týchto slovách Ren takmer rozpučilo od hnevu. Správa sa akoby už dávno nebolo nad slnko jasnejšie, že je silnejšia ako tmavovlasý chalan sediaci vedľa nej, nehovoriac o tom, že dokáže byť oveľa krutejšia a bezcitnejšia než ktorýkoľvek z otcových ľudí. Pripadalo jej to ako výsmech najvyššieho kalibru. Navyše ešte pred jej vlastným otcom!

„Naozaj si to myslím. Svoju dcéru som v tomto ohľade vychoval najlepšie ako sa len dalo. V zabíjaní, vydieraní a mučení je prvotriedna. Bohužiaľ pre jej protivníkov, v takýchto momentoch nepozná zľutovanie. Ren, veľmi dobre si uvedomujem, že si zvyknutá pracovať sama, no tentoraz pri sebe potrebuješ niekoho, kto ti bude kryť chrbát, a to počas celej tejto akcie. Nechcem totižto prísť o svoju jedinú dcéru," preniesol na oko súcitne Renin otec z čoho sa jej samotnej dvíhal žalúdok.

Viac ako Taeyeonga nenávidela faloš a herecké pokusy postaršieho muža sediaceho hneď oproti nej. Už dlhý čas bola presvedčená, že by určite vyhral konkurz do nejakej doramy, ktorá by potom získala zlaté ocenenie za najfalošnejšieho herca v dejinách celého filmárstva.

„Prestaň konečne predstierať, že ti na mne skutočne záleží, otec," Ren otrávene prevrátila očami a Taeyeong mal čo robiť, aby sa nahlas nerozosmial. Dokonca aj on musel uznať, že jeho budúca snúbenica má viac odvahy než ktokoľvek iný, koho doteraz spoznal.

Až teraz si plne všímal všetky rozdiely, ktoré boli medzi ňou a jej bratom. Asi najviditeľnejším z nich bola Renina tvrdohlavosť a ochota bojovať za jej názor, zatiaľ čo jej brat takmer vždy sklopil uši a vyhýbal sa hádkam najviac ako sa len dalo. Boli ako oheň a voda, no napriek tomu ich spájala rovnaká krv a odhodlanie položiť život za toho druhého. To celé ho privádzalo k jednej myšlienke.

Našiel by sa niekto, kto by dobrovoľne položil život práve zaňho?

„Či mi veríš alebo nie-"

„Stačilo! Sme tu pracovne, takže do toho neťahaj rodinné záležitosti. Prácu považuj za vybavenú. Podľa počtu ich gangu by všetko malo ísť ako po masle, no aj napriek tomu si zoberieme niekoľko mužov do istoty, pretože s Taeyeongom ešte nie sme zohratí a stať by sa mohlo čokoľvek."

„Som rád, že si prestala vystrájať ako malé decko a zobrala to z profesionálneho hľadiska. K dispozícii máš toľko mužov koľko len chceš. Nezabúdaj, že zajtra tam budú všetci. Nažive nechaj len Jeonghana a jeho otca, ktorých mi sem dovediete. Ostatní sú mi maximálne ukradnutí," celé to zhrnul pán Moon a Taeyeong pocítil voči Ren istú dávku rešpektu, pretože vyrastať pod výchovou tohto nekompromisného a temperamentného človeka určite nebolo ľahké a človek so slabou povahou by sa určite zosypal ako domček z karát.

„Ako som povedala, považuj to za vykonané," odvetila a pri tom po celý čas udržiavala priamy očný kontakt so svojím otcom a zároveň aj šéfom.

„Ako vždy, očakávam hladkú akciu," z hlasu samotného kappa vyžarovala autorita, ktorá automaticky zamietala akékoľvek námietky a tým spôsobovala zimomriavky takmer po celom tele tmavovlasého chlapca.

„Tak ako vždy, nemusíš sa obávať," prehovorila takmer okamžite dievčina, pričom provokačne vystrčila bradu, čím podtrhla svoje slová a pri tom pozrela na chlapca, ktorý zachytil jej sebavedomý pohľad. Zaraz mu bolo jasné, kto bude šéfom a aj to, že žiadne chyby nie sú dovolené. Otec od nej očakáva čistú profesionalitu a to isté teraz očakáva ona od neho.